„Ty si nás teda poriadne vystrašila! Odídeš si a nikomu nič nepovieš!“ Vyčítal jej s úsmevom a pobozkal ju na líce. Svetlana sa zasmiala. „To nie je pravda, že nikomu nič nepoviem! O mojom odchode vedeli, moji chlapci a ešte pár ľudí, ktorým dôverujem.“ Obišla Roba a prikročila k Ivone. „Si rozrušená, čo sa ti stalo?“ Chytila ju za ruku. Ivona sa na ňu chvíľu mlčky dívala, potom sa usmiala a pobozkala ju na obe líca. „Som šťastná, že si sa vrátila, ale daj si pozor na Žanetu, nenávidí ťa!“ Povedala jej, takmer šeptom. Svetlana sa usmiala a prikývla. „Ivonka, ja to viem, nerob si starosti!“ Pozrela na Roba a šibalsky zažmurkala. „Pristane vám to spolu, ale na chvíľu mi ju prepusť! Neboj sa, o takú pol hodinku ti ju vrátim!“ Chytila Ivonu pod pazuchu a odviedla ju dnu.
Robo išiel za Filipom, ktorý sa ešte rozprával s chlapcami. „Tak čo je, hovor?!“ Vyzvedal potichu. Filip sa šťastne usmial. „Všetko v najlepšom poriadku! Ľúbi ma rovnako, ako ja ľúbim ju, a už sa nikdy od seba neodlúčime.“ „A tá bláznivá? Nemáš o Svetlanu strach? Lebo Ivona je celá vystrašená. Veľmi sa bojí, že by jej mohla ublížiť.“ Znepokojoval sa Robo. Aj Filipa to trápilo, ale pred Svetlanou nechcel ukázať, že má o ňu strach. „Práve o tom sa bavíme s chlapcami. Vždy musí byť niekto pri Svetlane, aby jej tá bláznivá nemohla ublížiť. A ty sa porozprávaj s Ivonou, aby dávala pozor, lebo mi sa do ich izby nemôžeme votrieť!“ Povedal Filip prosebne. „Takže, poviete pravdu?“ „Svetlana chce zistiť, čo má tá bláznivá za lubom, preto musíme náš vzťah zatiaľ tajiť!“ Povzdychol si Filip.
Svetlana s Ivonou vyšli do izby, ale Žaneta tam nebola. „Kde môže byť, veď bola tu a čítala si nejakú knihu?!“ Zvolala Ivona vystrašene. Svetlana sa poobzerala po izbe a upokojila ju. „Neboj sa, išla sa iba okúpať! Pozri, tu má veci, čo si vyzliekla!“ Ivona sa trochu upokojila a sadla si na posteľ. „Aspoň mi porozprávaš, čo nové, kým príde!“ Povedala Svetlana a prisadla si k nej. Ivona jej porozprávala zhruba to isté, čo aj Filip. „Takže, už nie ste také dobré kamošky!“ Povzdychla si Svetlana. Ivona jej nestihla odvetiť, lebo práve vošla Žaneta v župane a s mokrím uterákom cez plece. Keď zbadala Svetlanu, vystrúhala kyslý úsmev. „Som rada, že si sa vrátila, lebo naša Ivona už bola celá bez seba!“ Povedala a prevesila uterák cez operadlo stoličky. „Zato, ty si starosť o ňu nemala!“ Zareagovala Ivona podráždene. Žaneta mykla plecom a vyzliekla si župan, zobrala si pleťové mlieko a začala sa natierať. „Ivonka, ale Žanetka má pravdu! O mňa si sa predsa nemusela báť, ja som bola doma! A keby si sa opýtala vedúceho, alebo mojich chlapcov, oni by ti to povedali!“ Povedala Svetlana s úsmevom a potľapkala Ivonu po ruke. „Takže, vedúci vedel, že si odišla domov?“ Zvolala Žaneta. „Samozrejme, že vedel. Veď k autobusu ma odviezla Eva, a dnes, po mňa tiež poslal auto.“ Odvetila Svetlana a nespúšťala z nej oči. Žaneta vyskočila. „Takže, to mal pre neho vybaviť Filip, mal ťa vyzdvihnúť pri autobuse!“ Zvolala nahnevane. „Áno, ale nemusíš sa báť, teraz sme sa nehádali, vlastne, skoro sme sa ani nerozprávali! On totiž nebol sám, boli s ním aj moji chlapci.“ Povedala Svetlana pokojne a oprela sa o stenu. Ivone to nedalo a posmešne sa ozvala: „Veď, ty sa s Filipom nebavíš! Takže, by ti to malo byť jedno, či sa hádali, alebo nie!“ Žaneta na ňu zagánila. „Teraz sa práve nebavíme, ale zajtra sa udobríme! A nebola by som rada, keby mu Svetlana opäť znepríjemňovala život!“ Odvetila zlostne a pozrela na Svetlanu. Svetlana sa uškrnula. „Nemusíš sa báť, uzatvorili sme prímerie!“ Žaneta vystrúhala grimasu a začala sa obliekať. „Idem sa prejsť, ale asi nechcete ísť so mnou, však?!“ „Mňa, čaká Robo!“ Povedala rýchlo Ivona. „A ja sa pôjdem osprchovať a pôjdem si ľahnúť, som strašne unavená.“ Zazívala Svetlana. Žaneta sa nestihla ani poriadne doobliekať, keď na dvere zaklopal Robo. „Tašku si zabudla v aute.“ Povedal Svetlane, keď vošiel dnu. „Ó ďakujem ti, že si mi ju doniesol! A Ivonku si už kľudne môžeš odviezť, je voľná!“ Povedala s úsmevom a žmurkla na Ivonu. „Chce s tebou hovoriť!“ Pošepol jej Robo, keď jej podával tašku. Svetlana prikývla a s úsmevom sa obrátila na Ivonu. „Ivonka, nemusíš sa ponáhľať späť! Aj Žanetka sa ide prejsť, a ja by som si rada trochu odpočinula!“ Povzdychla si unavene. „Ja sa určite nevrátim skôr, ako o hodinu.“ Povedala Žaneta a odvrátila sa, aby sa namaľovala. „Tak, mi už ideme!“ Uškrnul sa Robo a ťahal Ivonu za sebou. „Aj ja už idem, tak si oddýchni!“ Zvolala Žaneta o chvíľu na to, len čo tí dvaja odišli. Nasadila si tmavé okuliare, zobrala si kabelku a tanečným krokom vyšla z izby. Svetlana sa usmiala a išla si sadnúť do okna.
Filip vošiel s úsmevom na perách. „Chvíľu som čakal, keby ju náhodou napadlo pre niečo sa vrátiť.“ Svetlana sedela v okne a so žiariacimi očami sa dívala, ako sa k nej Filip blíži a berie ju do náručia. „Robo ma varoval, že ma asi pôjde hľadať, preto som sa rýchlo schoval a striehol som, kedy odíde.“ Povedal so smiechom a položil ju na posteľ. „Povedala, že sa chce udobriť a že nedovolí, aby som ti znepríjemňovala život.“ Hovorila Svetlana hladkajúc ho po vlasoch, kým on jej rozopínal šaty. Filip so smiechom zvolal: „Tá baba je bláznivejšia, ako som si myslel!“ Vyzliekol jej šaty, šikovne rozopol podprsenku a stiahol z nej nohavičky. „Koľko krát som videl toto telo, ale ani raz som sa ho nedotkol!“ Šepkal rozrušene, keď si ju zobral nahú do náručia. Svetlana sa usmiala a pritlačila sa k nemu. „Som celá tvoja, vieš to!“ Povedala a pobozkala ho. Filip sa išiel zblázniť od šťastia. Jemne ju položil a išiel zamknúť. Rýchlo sa vyzliekol a už bol pri nej. Jemne ju hladkal po celom tele a zastavil sa na vztýčených bradavkách. Sklonil sa a zobral jednu do úst. Svetlana od rozkoše zastonala. Filip sa usmial a pozrel sa jej do očí. „Milujem ťa!“ Pošepol a prisal sa jej na ústa. „Aj ja ťa milujem!“ Šepkala Svetlana chvejúcim sa hlasom, keď jej Filip zasypával každý kúsoček tela jemnými bozkami.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
luc.ka
4. 2.febuára 2008 14:32
hezký
3
nooo supis paci sa mi to a dalej bozze ja ta nechapem ako mozes vzdy skoncit v tom najlepsom?? juuuuj heh
Napíš svoj komentár