Kam ideme?“ Pýtala sa Ivona zvedavo. „Kam sa už dá v tomto zapadákove ísť, do toho pajzlu, kde aj chodievame!“ Odvetila s ťažkým povzdychom. Aké bolo ich sklamanie, keď tých troch nenašli ani tam. „Kde v pekle môžu byť?!“ Zúrila Žaneta. Aj Ivonu štvalo, že ich nenašli, lebo dúfala, že strávi pekný večer s Robom. „Žanetka, nepohľadáme ich ešte niekde?!“ Prosíkala, keď sa Žaneta rozhodla vrátiť. „Nie, nebudeme za nimi behať, ako poslušný pes za pánom! Vrátime sa na farmu a pustíme si nejaký film!“ Odvetila tak zlostne, že Ivona sa neopovážila jej protirečiť.

V sobotu ráno, sa Filip rozhodol povedať Žanete pravdu, ale chalani ho od toho odhovorili.
„Zatiaľ jej nehovor nič, aby sa nepomstila Svetlane hneď pri návrate!“ Povedal Maroš, keď s tým Filip vyrukoval. „Maroš má pravdu. Nezabúdaj, že Svetlana o ničom nevie a ...“ Prízvukoval Robo, ale Filip mu skočil do reči. „Dobre, dobre, máte pravdu, nič jej nepoviem, aspoň zatiaľ! Ale keď sa vráti Svetlana...!“ Uškrnul sa a nedopovedal. Už sa nevedel dočkať, kedy sa Svetlana vráti a on jej konečne povie, že ju miluje.

Pri raňajkách sa Žaneta správala, akoby sa minulý večer vôbec nenahnevala, že išiel von bez nej. „Kde si bol včera večer? Chcela som byť s tebou, ale nenašla som ťa.“ Spýtala sa celkom pokojne, keď sa pri ňom zastavila cestou do jedálne. „S kamošmi sme si spravili, pánsku jazdu.“ Odvetil, a potom s úškrnom dodal: „Oslavovali sme.“ Ivona, ktorá stála pri Žanete sa prekvapene spýtala: „Čo ste oslavovali?“ „To, že svieti slniečko a zajtra, bude nedeľa.“ Povedal Filip veselo a išiel si sadnúť k svojmu stolu. Žaneta za ním znepokojene hľadela. „Že by si mala pravdu?“ Ozvala sa vedľa nej prekvapená Ivona. „Na čo myslíš?“ Nechápala Žaneta. „Nezdá sa ti, že ten Filip je nejaký zmenený? Napadlo mi, či nie kvôli tomu, že od včera nestretol Svetlanku.“ Žaneta sa zasmiala. „Máš pravdu. Je spokojný, že má od nej konečne pokoj.“ Povedala spokojne a tiež zamierila k svojmu stolu.
Počas raňajok, si v myšlienkach robila plány na celý deň. Plánovala ho stráviť s Filipom, a sľubovala si, že mu nedovolí ubziknúť, ako včera večer. Na jej sklamanie, Filip odišiel z jedálne skôr, ako sa ona stihla najesť.
(Nič to, spravím kávu a potom pôjdem za ním!) Pomyslela si v duchu a vybehla hore do izby. Keď asi po desiatich minútach zaklopala na dverách izby chalanov a zistila, že je prázdna, išlo ju poraziť. (Kde v pekle zase sú?!) Zúrila v duchu a vrátila sa do izby. (kam do čerta zmizla tá hlupaňa?!) Nahnevala sa ešte viac, keď Ivonu už nenašla v izbe. Vyklonila sa z okna, či ju neuvidí na dvore, ale nebola tam. O chvíľu Ivona vošla do izby aj s Robom. „Nedaj sa vyrušovať Žanetka, my už ideme!“ Povedala s úsmevom a išla si zobrať kabelku. Žaneta zlostne pozrela na Roba. „Môžeš mi povedať, kde do pekla zmizol tvoj kamoš?!“ „Upokoj sa, s Marošom si išli len zajazdiť!“ Odvetil jej s úškrnom a pozrel na Ivonu. „Si hotová?“ Ivona prikývla a podišla k nemu. „Kam idete?!“ Zavrčala Žaneta. „Žanetka, upokoj sa! Idem von so svojím priateľom.“ Odvetila Ivona pokojne a chytila Roba za ruku. „Prajem príjemný deň!“ Zaželal jej Robo veselo, keď vyšli z izby. „Ahoj!“ Zavolala Ivona už z chodby.

Žaneta chodila po izbe, ako lev v klietke, vôbec sa nevedela upokojiť. Hnevala sa na Filipa, že sa na ňu zase vykašlal. Po hodine sa vybrala von, že sa trochu prejde, ale ani prechádzka ju neupokojila. Vrátila sa do izby, zobrala Svetlane zo skrine volkmen, nasadila si sluchádka a natiahla sa na posteli. Keď pol hodinu pred obedom sa vrátila Ivona, zlostne sa na ňu vyrútila. „Veľmi pekne ti ďakujem, že si ma tu nechala samú celé predpoludnie! Dala si prednosť tomu idiotovi predomnou! Hm, tomu sa hovorí kamoška!“ Ivona nevedela, čo má povedať. Chvíľu sa na ňu zlostne dívala a rozmýšľala, či ju má ignorovať, alebo jej má povedať, čo má na srdci. Napokon to nevydržala a vybuchla. „A to sa ozývaš práve ty?! Celý čas robím len to, čo ty chceš! Idem tam, kde ty chceš! Filipa si nárokuješ, akoby ti patril, a pritom s tebou ani nechodí! A keď si nájdem priateľa?! namiesto toho, aby si sa tešila, zúriš! A čo je najhoršie! Svetlanka odišla a ty, namiesto toho, aby si si robila o ňu starosti tešíš sa, že konečne nebude strpčovať život Filipovi! A to si vravíš kamoška?! No ďakujem pekne!“ Ivona sa trpko zasmiala a vyšla z izby. Žaneta bola taká ohúrená z Ivoninho výstupu, že sa nezmohla na slovo. Po chvíli vstala a podišla k oknu. (Budem sa jej musieť ospravedlniť, aby som si ju udobrila, lebo zostanem bez
kamošky.) Pomyslela si a vyklonila sa z okna. Keď sa o pár minút Ivona vrátila, Žaneta sa skormútene ozvala: „Ivona, prepáč mi! Ja viem, že som sebecká, ale sľubujem ti, že sa polepším! A naozaj sa teším, že máš priateľa. Vyletela som na teba len preto, že mi bolo zle a cítila som sa opustená.“ Ivona sa na ňu dívala a prišlo jej ju ľúto. „Tak dobre, odpúšťam ti, ale viac na mňa nekrič a neurážaj Roba!“ Povedala a s očakávaním na ňu pozrela. Žaneta sa usmiala a rýchlo prikývla. „Sľubujem ti, že viac na teba nebudem kričať a tvojho priateľa nebudem urážať!“ Ivona k nej s úsmevom pristúpila a chytila ju za ruku. „Keďže sme sa udobrili, poďme na obed!“ Žaneta sa v duchu smiala. (Naivka, stačí jej pár slov, aby mi odpustila.)

Keď vošli do jedálne, chalani už tam boli. Filip dojedol polievku a práve sa pustil do pečeného rebierka s dusenou kapustou a knedľami. Žaneta zastala a zlostne na neho pozrela. Filip sa s plnými ústami usmial a kývol jej na pozdrav. Chcela mu niečo povedať, ale on si ju už nevšímal a venoval sa svojmu tanieru. Zlostne odfrkla a odkráčala k svojmu stolu. Ivona si s Robom niečo šepkali a potom Ivona odišla za Žanetou.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
srdce1357  2. 2. 2008 00:13
Napíš svoj komentár