Filipova veľká láska XVII.

Po obede sa Filip opäť vytratil a Žaneta bola od zlosti bezseba, keď ho všade márne hľadala. Ivona s Robom si išli zaplávať a ona ostala opäť sama. (Keď ma tu všetci nechali, pôjdem sa opaľovať!) Povzdychla si na hlas a vytiahla si bikiny. Rozhodla sa, že pôjde k jazierku, možno, že tam budú baby z vedľajšej izby. A mala pravdu: Dievčatá z vedľajšej izby tam ležali na dekách a navzájom sa natierali. „Môžem sa k vám pridať?“ Opýtala sa strojene. Dievčatá sa na ňu začudovane pozreli. Veľmi ju nemali v láske kvôli jej povýšeneckosti, ale prikývli. „Je tu dosť miesta aj pre teba, kľudne sa zlož!“ Povedala Denisa, ktorá sa kamarátila so Svetlanou. Žaneta sa zaškerila a zložila sa vedľa nich. Dievčatá si ju veľmi nevšímali, a ju zas hnevalo, že musí tráviť popoludnie s tými protivnými babami. Ale keď nechcela byť sama musela to vydržať. Rozmýšľala, ako potrestá Filipa a rozhodla sa, že sa s ním nebude baviť. Aspoň dnes, lebo dlhšie by to nevydržala. Myslela si, že keď si ho nebude všímať, bude ho to trápiť a pobeží za ňou.

Filip sa vrátil asi hodinu pred večerou, ale vkradol sa dnu tak, aby si ho nevšimla. A keď sa išiel navečerať spolu s chalanmi, v duchu sa modlil, aby mu dala pokoj. Už sedel pri stole, keď vošla spolu s Ivonou. Na jeho radosť, zastala pri stole, zlostne po ňom fľochla a išla si sadnúť na svoje miesto. Pozrel na Maroša, potom na Roba a mal čo robiť, aby sa na hlas nerozosmial. „Dievčatko sa hrá na urazenú!“ Smial sa Robo. „Nič lepšie ma nemohlo postretnúť.“ Povedal Filip, ledva zadržiavajúc smiech. „Veľmi sa neteš, lebo neverím, že jej to dlho vydrží! Tá baba je tebou posadnutá, a ver mi, že ti ešte znepríjemní život. A nie len tebe, ale aj Svetlane.“ Tvrdil Maroš a zlostne hľadel za Žanetou. Filip sa znepokojil. „Myslíš, že by mohla niečo spraviť Svetlane?“ Opýtal sa s úzkosťou. „Dúfam, že nie, ale u takejto bláznivej to človek nikdy nevie!“ Pozrel na neho a už ľutoval, že mu niečo povedal. „Upokoj sa, budem v strehu a tú bláznivú budem pozorovať! A keby jej náhodou napadlo ublížiť Svetlane, bude mať dočinenia so mnou!“ Vyhlásil Maroš rozhodne.
Žaneta si všimla Filipovu zamračenú tvár a myslela si, že sa trápi kvôli nej. „Vedela som, že sa bude trápiť, keď si ho nebudem všímať.“ Pošepkala Ivone, keď prechádzali okolo ich stola. „A čo budeš robiť ďalej?“ Opýtala sa Ivona už vonku v hale. „Dnes ho ešte nechám, aby sa trápil a zajtra sa s ním udobrím.“ Vyhlásila Žaneta so smiechom a vybehla po schodoch.

Filip celý večer myslel na Svetlanu. Tešil sa, ako malý, že sa mu už zajtra vráti. Predstavoval si, ako ju drží v náručí a šepká jej, ako veľmi ju ľúbi. (Ešte musím vydržať celý deň, ale večer už tu konečne bude!) Vzdychal v duchu, keď si líhal spať.

Konečne bola nedeľa a Filip už od rána mal dobrú náladu. Žaneta si myslela, že ho uvidí, ako skormútene sedí pri raňajkách, a on bol veselý a ju si ani nevšímal. „Chudák, aký je len utrápený!“ Podpichla ju Ivona. Žaneta zaškrípala zubami. „Buď ticho, hlupaňa!“ Ivona sa nedala: „Možno vie, že sa s ním chceš udobriť a preto je taký veselý.“ Žaneta stisla pery a neodvetila. Keď po raňajkách sedela v izbe a popíjala kávu, rozmýšľala, ako sa má udobriť s Filipom a pritom sa nezosmiešniť. Pozrela sa na Ivonu a sladko sa usmiala. „Ivonka!“ „Hm?“ „S tým tvojim frajerom sa niekam chystáte?“ Ivona na ňu pozrela. „Prečo to chceš vedieť?“ Opýtala sa podozrievavo. „No vieš, myslela som, že by si ho nahovorila, aby zavolal aj Filipa a ja by som išla tiež s vami. Rada by som sa s ním udobrila, ale tak, aby to vyzeralo, veď vieš...!“ Povedala medovým hláskom. „Skúsiť to môžem, ale neverím, že by sa Filipovi chcelo ísť s nami.“ Odvetila Ivona a vstala zo stoličky. „Idem sa opýtať Roba a hneď ti prídem povedať.“ Povedala a vyšla z Izby. „Filip s nami nemôže ísť, lebo ide niekam s vedúcim.“ Oznámila Ivona, keď sa vrátila. Žaneta od zlosti zaťala päste. „Ale ty, môžeš ísť s nami, keď chceš!“ Navrhla jej, aj keď to neznelo príliš úprimne. Žaneta chvíľu rozmýšľala, potom prikývla. „Dobre! A kam to vlastne ideme?“ „Ideme do lesa na výlet.“ Odvetila Ivona s úškrnom. „Super!“ Zvolala Žaneta a išla si zobrať, klobúk a slnečné okuliare.
Keď sa pred obedom vrátili, Žaneta bola ešte mrzutejšia, ako ráno. Strašne ju boleli nohy a bola celá doštípaná od komárov. „Ísť do lesa na výlet! Ten hlúpy nápad sa mohol zrodiť len v hlave tvojho frajera!“ Rozčuľovala sa, keď si v izbe vyzúvala topánky na vysokom opätku. „A obuť si do lesa štekle, to bol super nápad!“ Uškrnula sa Ivona. Vyzliekla sa, zobrala si uterák a odišla do kúpelne. Žaneta spravila to isté a trochu sa jej uľavilo.

Pri obede sa skoro nezhovárali. Žanetu, strašne rozčuľovalo, že Filip je taký veselý a rozmýšľala, prečo má takú dobrú náladu. Ivona, už nepovažovala Žanetu za takú dobrú kamošku, ako na začiatku a rozhodla sa udržať si odstup.
Robo, pri stole rozprával o Žanete, ako sa v topánkach na vysokom podpätku potkýnala na každom kroku, a ako ju doštípali komáre. Filip s Marošom, si ju vedeli živo predstaviť, ako zúrivo rozhadzuje rukami a pritom nadáva, a dobre sa na tom bavili. „Škoda, že to nevidela Svetlana, tej by sa to páčilo.“ Povedal Filip so smiechom. „Vy o tom neviete, ale ona je v lese, ako doma. S tými tromi bláznami, chodia každý deň do lesa. A viete, čo tam robia? Strieľajú do terča.“ Maroš s Robom na neho prekvapene pozreli. „A ty to odkiaľ vieš?“ Opýtal sa Robo. „Pamätáte, v nedeľu na druhý deň po večierku, keď... no veď viete kedy, som zmizol a vás dvoch som nechal s tými babami, vybral som sa do lesa. A hádajte, čo som tam videl! Svetlanu s pištoľou v ruke, a tých troch, ktorý sú jej celkom oddaní.“ Vysvetľoval Filip so žiariacimi očami. „Ona má pištoľ, a ty to hovoríš len tak?“ Opýtal sa Robo, trochu vystrašene. Filip sa zasmial. „Upokoj sa, je to len vzduchovka!“ Maroš bol zvedavý na niečo iné, a nedalo mu, aby sa neopýtal: „Mňa by zaujímalo, či na tých troch nežiarliš.“ „Neviem prečo, ale nie. Viem, že Svetlana by s nimi nikdy nič nemala.“ Odvetil pokojne.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu