„Pane bože, koľko je hodín?!“ Zvolala prestrašene, keď vyčerpaní si ležali v náručí. Filip pozrel na hodinky. „Za desať desať.“ Povedal pokojne a nechápal, prečo je zrazu Svetlana vystrašená. „Každú chvíľu sa môže vrátiť Žaneta!“ Povedala, keď videla jeho nechápavý pohľad. „Do tejto chvíle som bol taký šťastný, že som zabudol na celý svet!“ Povedal mrzuto a vstal z postele. „A už nie si?“ Opýtala sa nešťastne. Filip ju chytil za ruky a zúfalo jej šepkal: „Chcem ťa mať stále, chápeš, stále, potrebujem ťa, ako vzduch ktorý dýcham!“ Objala ho okolo krku a pritisla sa k nemu. „Aj ja ťa potrebujem, a chcem ťa mať rovnako, ako ty mňa, ale najprv sa musí vyriešiť problém so Žanetou!“ Povedala a náruživo ho pobozkala. „Keby už bol koniec prázdnin, poslal by som ju rovno do pekla a povedal by som jej, že od samého začiatku milujem teba! Ale takto, musím sa jej striasť opatrne, aby jej ani náhodou nenapadlo ublížiť ti!“ Hovoril Filip mrzuto, ale s ústami prilepenými na jej pokožke.
Svetlana cítila, že Žaneta tu bude každú chvíľu a Filip nevyzeral žeby sa chystal odísť, preto sa zaliečavo ozvala: „Miláčik, čo keby sme sa išli spolu osprchovať? Naša kúpelňa sa dá z vnútra zamknúť!“ Filipovi zasvietili oči. Rýchlo pozbieral svoje veci, a Svetlana si zatiaľ natiahla župan. Zobrala zo skrine uteráky a sprchový gél a s úsmevom sa k nemu otočila. „A teraz rýchlo poďme, kým naozaj nepríde Žaneta!“ Filip si ju privinul a v objatí vyšli z izby.
Žaneta sa vrátila pár minút na to, ako Svetlana s Filipom opustili izbu. Stále bola mrzutá, a keď našla prázdnu izbu, ešte viac ju to podráždilo. (Kde v pekle sú tie dve hlupane?!) Rozčuľovala sa, ale pre istotu iba v duchu, aby ju náhodou nezačuli. Podišla k oknu, aby sa pozrela či nie sú vonku, keď sa otvorili dvere a do izby vošla usmiata Ivona. Keď uvidela Žanetu z tváre jej zmizol úsmev. „Už si sa vrátila?“ Prehodila sucho a išla si zapnúť rádio. „Nevieš náhodou, kde je Svetlana?“ Spýtala sa Žaneta a ostro na ňu pozrela. Ivona pozrela na Svetlaninu posteľ a ľahostajne odvetila: „Podľa všetkého je v kúpelni.“ Žaneta zmraštila tvár a zdržala sa komentára.
O pätnásť minút sa zo sprchy vrátila Svetlana. „Naozaj si musela byť veľmi unavená, keď si sa potrebovala tak dlho sprchovať.“ Poznamenala Žaneta ironicky. Svetlana na jej poznámku nereagovala a išla si z tašky vybrať čistú nočnú košeľu. Obliekla si ju a začala si kefovať vlasy. Ivona sa na ňu veľavýznamne pozrela a Svetlana pochopila, že už pozná pravdu. „Ivonka, ja viem, že aj ty si sa chcela ísť osprchovať skôr, ale bola som naozaj veľmi unavená, ako hovorí Žanetka a zaspala som. Ale, môžeš sa ísť osprchovať teraz, vlažná voda ešte tečie!“ Povedala Svetlana a žmurkla na Ivonu. „Chcela som si chvíľu čítať, ale aj ja som dosť unavená a ráno stávame, takže ťa poslúchnem a idem sa osprchovať.“ Odvetila Ivona a začala sa vyzliekať. Žaneta opovržlivo odfrkla. „Ozaj! A ako dopadla tvoja prechádzka?“ Spýtala sa Svetlana a s úsmevom sa otočila k Žanete. „Lepšie to ani nemohlo dopadnúť.“ Žaneta sa uškrnula a tiež sa začala prezliekať do pižama. „Na prechádzku som sa vybrala, aby som naštvala Filipa, aby si mnou nebol taký istý.“ Pokračovala a oči upierala na Ivonu. „A zabralo to?“ Zvedavo sa ozvala opäť Svetlana. „Samozrejme, že áno! Filip ma zbadal a celý čas ma z diaľky sledoval. Som si istá, že ma zajtra bude prosiť, aby som mu odpustila, lebo bezomňa nemôže byť!“ Odvetila a slastne si vzdychla: „A ja mu odpustím a budeme znovu šťastní!“ Svetlana mala čo robiť, aby sa nerozosmiala, a Ivona radšej odišla do kúpelne skôr než vyprskla smiechom.
Ráno, keď vošli do jedálne, Žaneta vyzývavo pozrela na Filipa. On však otočil hlavu a tváril sa, že ich nezbadal vojsť. Nepozrel ani na Svetlanu, aj keď umieral túžbou vziať ju opäť do náručia. Ivona sa išla pozdraviť s Robom a Svetlana so Žanetou pokračovali k stolu. „Rozmýšľa, ako by sa mal so mnou udobriť, chudáčik! Nevie, ako by sa mohol ospravedlniť, aby neutrpela jeho mužská pýcha!“ Povzdychla si Žaneta ľútostivo. Svetlana si ju radšej nevšímala a venovala sa svojim raňajkám. O chvíľu sa k nim pripojila aj Ivona a s úsmevom si začala natierať maslo na rožky. Žanetu štvalo, že tá hlupaňa je šťastná s tým svojim idiotom a rozhodla sa zotrieť jej ten šťastný úsmev z tváre. „Vychutnaj si svoje šťastie kým sa dá, lebo dlho ti to nevydrží!“ Povedala zlomyseľne a naliala si čaj. Ivona na ňu nechápavo pozrela. „Hádam si nemyslíš, že ťa ten prefíkaný blázon naozaj ľúbi! Keď náš pobyt tu skončí, pominie sa aj jeho láska k tebe! A keď prídu nové dievčatá, nájde si aj novú lásku!“ Hovorila to s takým škodoradostným úškrnom, že Svetlana to nevydržala a s rovnakou zlomyseľnosťou jej šplechla do tváre: „Keď som to dobre pochopila, preto sa snažíš silou-mocou udobriť s Filipom, lebo vieš, že tvoj vzťah s ním nemá budúcnosť.“ Žaneta očervenela, ako paprika. „To je niečo iné! Náš vzťah je výnimočný a Filip sa ku mne vráti, lebo ma bláznivo miluje! A ty! Urobíš lepšie, keď neotvoríš ústa, lebo ty si nedokážeš nájsť ani takého idiota, ako táto tu!“ Zasipela Žaneta z pomedzi stisnuté zuby a štuchla Ivonu do pleca. Vstala od stola a vybehla z jedálne. Svetlana s Ivonou pozreli na seba a vyprskli smiechom.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
daigy7
5. 2.febuára 2008 00:38
jee noto je super krasne a este aj vtipne
Napíš svoj komentár