„V tom máš pravdu, ale aj tak si dávaj pozor!“ Prikývol Robo, pobozkal Ivonu a vrátil sa k svojmu stolu, kde ho už netrpezlivo čakal Filip s Marošom.
„Dnes si v skratke preberieme, čo sme sa naučili za uplynulé dva týždne!“ Ozval sa Filip, keď sa jeho skupina zhromaždila okolo neho. „To som rada, lebo dnes vôbec nemám náladu učiť sa niečo nové!“ Zvolala Žaneta a pozrela na Filipa ako zareaguje, ale ten si ju vôbec nevšímal. „Takže, kto mi zopakuje, čo sme do teraz preberali?“ Pokračoval Filip. Žaneta sa opäť ozvala a vystúpila do predu. „Ja ti to všetko zopakujem, všetko od začiatku!“ „Dobre, tak spusť!“ Zaškeril sa Filip a išiel si sadnúť na lavičku. Ostatní nasledovali jeho príklad, a kým si chlapci sadli na vedľajšiu lavičku, Svetlana s Ivonou si sadli k Filipovi, každá z jednej strany.
Žaneta ostala stáť pred nimi a od zlosti očervenela. „Už môžeš začať, mi ťa pozorne počúvame!“ Povedal Filip veselo a oprel sa do zadu. Žanete neostávalo nič iné, ako začať rozprávať. Nechal ju rozprávať dobrú pol hodinu, počas ktorej sa nikto zo skupiny ani neozval. Žaneta dohovorila a v hrdle jej celkom vyschlo. „Musím sa ísť napiť, v hrdle mi celkom vyschlo!“ Povedala s pohľadom upretým na Filipa. Filip sa usmial. „Dobrý nápad, poďme sa niečoho napiť a potom jeden z vás predvedie to, o čom Žaneta rozprávala!“ Postavil sa a vykročil do predu. Žaneta sa rozbehla za ním, a keď ho predbehla on zastal. „Vlastne, ani taký dobrý nápad to nie je. Choď sa napiť ty, lebo si to zaslúžiš a my zatiaľ pristúpime k praktickej časti!“ Povedal s nevinným úsmevom a vrátil sa na lavičku. Žaneta zaškrípala zubami a odbehla preč.
„Ale aj my sme smädní!“ Zvolal Rasťo ukrivdene. Filip sa rozosmial. „Tak sa choďte napiť, chudáčikovia maličkí!“ „A doneste aj nám!“ Kričala za nimi Svetlana so smiechom. Filip pozrel na Ivonu. „Aj Robo má prestávku, nechceš ísť za ním?“ Ivona sa usmiala a zvrtla sa na päte. „Dlho nebudem!“ Povedala so smiechom a už ju nebolo. Filip si privinul Svetlanu a s úsmevom jej pošepkal: „Konečne sme sami a konečne ťa môžem pobozkať.“ Držal ju v náručí a vášnivo ju bozkával. Svetlana ho objímala okolo krku a slastne sa poddávala jeho bozkom. „Nevydržím to, že som pri tebe a nemôžem sa ťa dotknúť.“ Šepkal jej zúfalo s ústami na jej hrdle. „Musíš to vydržať, už to dlho nepotrvá!“ Utešovala ho, hladkajúc ho po vlasoch. „Veľmi ťa ľúbim.“ Šepkal jej, medzi bozkami. „Už sa nesie pitie!“ Kričali chalani už z diaľky, aby ich na seba upozornili. „Museli sa tak skoro vrátiť!“ Vzdychol si Filip a neochotne Svetlanu pustil, aby si napravila tričko. Hľadel na ňu so žiariacimi očami a ešte raz si ju pritiahol. „Nechcem, aby si chlapci mysleli o mne niečo nepekné!“ Usmiala sa Svetlana a odtiahla sa. Filip vystrúhal takú grimasu, že Svetlana sa rozosmiala na plné hrdlo. „O chvíľu tu bude Žaneta.“ Zjavil sa pri nich Rasťo a podával im poháre s limonádou. Ešte raz sa pobozkali a s povzdychom si vzali od neho poháre. Len čo si odpili z limonády, zjavila sa Žaneta. „Tak už som tu, môžeme pokračovať!“ Na široko sa usmiala a sadla si vedľa Filipa. „A kde je Ivona?“ Poobzerala sa okolo a práve ju zbadala, ako sa vracia od Robovej skupiny. „To som si mohla myslieť!“ Odfrkla opovržlivo a odvrátila hlavu. Rasťo vyskočil z lavičky a rozbehol sa k Ivone krútiac bokmi.
„Fuj! To som si mohla myslieť, že hneď pobežíš za tým svojím hlupákom! Fuj, že sa nehanbíš!“ Kýval jej pred nosom ukazovákom a neprestával krútiť bokmi. Ivona naňho ohúrene pozrela, potom sa zadívala na lavičku, kde sedeli, Svetlana s Filipom a vedľa nich Žaneta, pokrútila hlavou a vyprskla smiechom. Všetci sa rozosmiali, dokonca aj Žaneta. Rasťo sa obrátil k Filipovi a tenkým hláskom zapišťal: „Prosím ťa Filip, postav sa!“ Filip sa so smiechom postavil. „Už stojím.“ „Ty si vôbec nezbadal, že si niekomu sedel na kábli?“ Pišťal Rasťo a rýchlo utiekol, lebo Žanete práve došlo koľko bije.
„Ty hnusný imbecil, ty sprostý debil!“ Kričala za ním celá červená od zlosti. Potom sa obrátila k Svetlane a začala si vylievať zlosť na nej. „Je to tvoja robota, že si tí idioti na mňa dovoľujú! Ty ich štveš proti mne, lebo Filip chodí so mnou a teba si nikto nevšíma! Samozrejme, okrem tých troch idiotov, ktorý tancujú ako ty pískaš!“ „Ale, ja s tebou nechodím!“ Ozval sa jej Filip za chrbtom. Žaneta sa zvrtla a dívala sa na neho s vytreštenými očami. „A keď ti odpustím, vrátiš sa ku mne?“ Spýtala sa prosebne. Filip sa usmial a vrátil sa na lavičku. „Ty mi nemáš čo odpúšťať, to za prvé! A za druhé, ja sa k tebe nemôžem vrátiť, lebo som s tebou nikdy nechodil!“ Povedal pokojne, ale sadol si tak, aby chránil Svetlanu, keby si tá bláznivá zmyslela vŕšiť sa na nej. Žaneta očervenela ešte viac a zaškrípala zubami. „Ty sviňa!“ Precedila pomedzi zuby, zvrtla sa na päte a rozbehla sa preč.
„Tak, a máme pokoj, aspoň na teraz!“ S úľavou si vzdychol Rasťo, keď sa vrátil. Filipovi sa tiež uľavilo, ale zároveň sa ho zmocnil aj nepokoj. Keď videl Žanetinu nenávisť voči Svetlane, začal sa o ňu vážne strachovať.
„Ideme do stajne za Dolores, aby som vám predviedla, čo som sa doteraz naučila!“ Zvolala Svetlana, ignorujúc Filipov znepokojený pohľad.
Až tak veľa zas toho nebolo, čo mohla predviesť. Filip ich zatiaľ naučil, ručné čistenie koňa, teda srsti, kože aj kopýt. Naučil ich aj ako sa koník umýva, ale toho sa Svetlana na teraz zriekla. Filip s ňou vošiel do boxu, kým ostatní sa zhrčili pri dverách. Svetlana najprv pohladkala Dolores a milo sa jej prihovárala, potom si zobrala oválnu kefu a začala ju jemne kefovať. Dolores jej poslušne stála a dovolila Svetlane nech si s ňou robí čo chce. Svetlana ju pekne vykefovala, až sa celá leskla. Rovnako starostlivo jej umyla aj kopytá a napokon, po sebe odpratala všetky pomôcky.
Filip, ale aj ostatní ju sledovali s usmiatou tvárou. Svetlana objala Dolores okolo šije a natešene jej šuškala do ucha: „Si šikovné dievčatko, ja som vedela, že ma nesklameš.“ Dolores sklonila hlavu a jemne Svetlanu štuchla do líca na čo sa všetci rozosmiali. . „Tá kobyla ťa miluje!“ Zvolal Rasťo. „Veď aj ja milujem ju.“ Odvetila mu Svetlana s úsmevom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár