Žaneta celá vykoľajená z Ivoninho výstupu chvíľu nepohnute sedela, potom však začala uvažovať. (Keď sa tie dve spriahnu proti mne, som nahratá. Filipa si musím získať, preto musím zmeniť taktiku. Opäť sa budem musieť ospravedlniť Ivone, ale aj tej hnusnej Svetlane. No čo už, keď chcem získať muža svojich snov, musím sa premôcť! Budem sa hrať na dobrú kamošku a tie dve hlupane mi pomôžu získať si Filipa.) Uvažovala a začala sa chystať na obed.
Keď sa dievčatá vrátili zo sprchy, Žaneta skormútene oslovila Svetlanu: Svetlanka, prepáč mi, ja som nechcela na teba tak vyletieť, neviem, čo to so mnou bolo! Ale keď tí traja stále robia všetko, čo si len zmyslíš...!“
„ Ty, si si myslela, že ja som prikázala Rasťovi, aby si ťa zobral na mušku?“ Skočila jej Svetlana do reči. „No...áno.“ Priznala sa Žaneta so sklopenými očami. Svetlana sa na ňu neveriacky dívala. „Prosím ťa, prepáč mi! Teraz už viem, že ty by si to neurobila a ja už ľutujem, ako som sa k tebe správala!“ Hovorila so skormútenou tvárou, ale Svetlanu nepresvedčila. Keď zdvihla oči, priveľmi sa v nich odrážala nenávisť, a Svetlane bolo hneď jasné, že sa len pretvaruje. Rozhodla sa, že bude hrať jej hru, aby zistila, čo má zalubom. „Samozrejme, že ti odpúšťam, veď doteraz sme boli dobré kamošky a bolo by škoda, keby sa to teraz medzi nami pokazilo!“ Milo sa usmiala Svetlana a podala jej ruku. Obrátila sa k Ivone, ktorá ich užasnutá pozorovala. „Vidíš Ivonka, že Žanetka nie je taká zlá, ako sme si mysleli!“ Žaneta prikročila k Ivone a tiež ju poprosila o prepáčenie, že je na ňu taká protivná a sľúbila jej, že sa to viac nestane. Lenže, už aj Ivona poznala Žanetu a rovnako, ako Svetlana jej neverila ani slovo. Pozrela na Svetlanu a tá na ňu žmurkla. „Tak dobre, odpúšťam ti už po druhý raz, ale viac nás nesmieš urážať!“ Odvetila s úsmevom a stisla jej ruku. Žaneta spokojná sama so sebou, radostne zvolala: „Tak, a teraz sa mi tri pôjdeme naobedovať, tak ako predtým!“
Keď vošli do jedálne všetky tri spolu, akoby sa v ten deň vôbec nič nestalo, chlapci pri stole od úžasu skoro onemeli. Žaneta kráčala s vysoko zdvihnutou hlavou a uškŕňala sa popod nos. Svetlana s Ivonou, išli kúsok za ňou a dávali chalanom znamenia, aby boli pokojní. Dievčatá si sadli k svojmu stolu, a kým sa Žaneta ochotne chytila naberať polievku všetkým trom, Ivona zašla za Robom. „Čo to má znamenať? Buď taká dobrá a vysvetli nám to, lebo ničomu nerozumieme!“ Pýtali sa jej chalani jeden cez druhého. Ivona sa usmiala. „Nič zvláštneho sa nestalo. Milá Žanetka nás poprosila o prepáčenie a my sme jej odpustili. Hej, pokoj! Myslíte si, že sme jej naleteli?“ Zasmiala sa, keď videla výraz na ich tvárach. „Jednoducho sme pristúpili na jej hru, aby sme zistili, čo má v pláne. Teraz sa radšej vrátim k stolu, pozhovárame sa neskôr!“ Dodala a s úsmevom odkráčala. „Bodaj by sa prepadla do pekla!“ Zavrčal Filip nenávistne.
Popoludní, keď sa zhromaždili pred stajňami, Žaneta zamierila rovno k Filipovi a so sklonenou hlavou sa mu ospravedlňovala. „Dievčatá mi odpustili a teraz prosím teba, aby si mi odpustil! Nebola to tvoja chyba, že ja som mylne pochopila tvoj záujem o mňa. Myslela som si, že sa ti páčim. Nemala som ani potuchy, že ty ma berieš iba ako kamarátku. Tak mi prepáč a buďme opäť kamoši!“ Zdvihla hlavu a oslnivo sa na neho usmiala. Filip mal sto chutí poslať ju do pekla, ale premohol sa a vľúdne jej odvetil: „Teraz, keď sa to už vysvetlilo, bude všetko v poriadku. Aspoň dúfam!“ Zasmial sa a pozrel jej do očí. „A čo sa toho týka! Kamoši môžeme byť, ale naozaj len kamoši! Ja, totiž priateľku mám, ktorú ľúbim z celého srdca a nevymenil by som ju za žiadnu inú.“ Dodal a čakal na jej reakciu. Žanete potemneli oči a mala čo robiť, aby nevybuchla. „A môžem vedieť, kto je tá šťastná?“ Spýtala sa a nedokázala skryť zlosť v hlase. „Na čo by ti to bolo, ona nie je odtiaľto.“ Odvetil pokojne a odišiel od nej.
„Tak mládež! Keďže ste tu, aby ste sa naučili jazdiť na koni, musíte sa najprv oboznámiť aspoň s niektorými zariadeniami na výcvik koní!“ Obrátil sa k ostatným a podišiel k lavičkám. Čakal, kým sa všetci posadia a pokračoval: „pre nedostatok času, musíme vynechať veľa zaujímavých informácií, ktoré sa týkajú chovu koní. A keďže viem, že by ste už najradšej sedeli na chrbte koňa, dnes si niečo povieme o vybavení a pomôckach pri cvičení koní.“ Povedal a spýtavo sa na nich pozrel. „Chcete sa ma najprv na niečo opýtať?“ „Ja by som rada vedela, že prečo si nesadneš!“ Ozvala sa Žaneta, ktorá si sadla medzi Ivonu a Svetlanu. „Lepšie sa mi rozpráva, keď stojím a mám vás pred sebou.“ Odvetil a pustil sa do vysvetľovania. „Takže, medzi zariadenia na výcvik koní patria; maštaľné ohlávky, ohlávka s obnoskom, jazdiarenský obrušník, jazdiarenské opraty, sedlá atď. Je toho naozaj dosť, ale na začiatok bude stačiť, keď si vysvetlíme na čo slúži týchto pár vecí.“ Vysvetľoval, na čo slúži maštaľná ohlávka a pritom chodil hore-dole. Keď sa dostal k jazdiarenským opratám, zastal a vzdychol si: „Nevedel som, že vysvetľovanie niečoho je také namáhavé, radšej si predsa sadnem.“ Usmial sa a sadol si k Svetlane. Žaneta ihneď zareagovala: „Ale takto predsa nemôžeš prednášať, prilepený na Svetlane!“ Ivona ju hneď zahriakla: „Vidíš predsa, že iba pri Svetlanke bolo trochu voľného miesta! To si mal sadnúť na tvoje kolená, há?!“ Rasťo, s Martinom a Ľubošom sa pustili do smiechu. Žaneta bola taká nazlostená, že veľa jej nechýbalo k tomu, aby vybuchla, ale spomenula si na svoj plán, a tak zaťala zuby a radšej stíchla. Filip ostal sedieť pri Svetlane a pokračoval vo vysvetľovaní.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
luc.ka
15. 2.febuára 2008 21:21
Napíš svoj komentár