Filip si pripravil nejaké veci na nasledujúci deň a vybral sa do lesa za Svetlanou. Tá ho už čakala a keď ho zbadala prichádzať, rozbehla sa k nemu a on ju schytil do náručia, ako pierko. „Poď, vyskúšaj si to, bude sa ti to páčiť!“ Hovorila mu so smiechom v jeho náručí. „Dobre, ale najprv ma pobozkaj!“ Povedal a zmocnil sa jej úst. Odniesol ju k chlapcom a posadil ju na vyťatý kmeň stromu. „A teraz sa pozerajte!“ Usmial sa a vybral Ľubošovi z ruky pištoľ. „ No tak sa ukáž, aký si frajer!“ Uškrnul sa Martin a podal mu broky. Filip strieľal a za každým trafil plný zásah. Chlapci uznanlivo prikyvovali a Svetlana sa smiala a tlieskala, ako malé dievčatko. „Kde si sa naučil takto strieľať?“ Opýtal sa Ľuboš, keď mu vrátil pištoľ. Filip sa uškrnul. „Aj ja mám doma niečo podobné.“ Ukázal bradou na zbraň v jeho ruke. Svetlana mu so smiechom skočila okolo krku. „Strieľaš rovnako dobre, ako Martin. Aj on má vždy plný zásah. Ale, tebe tá zbraň viac pristane.“ Zašepkala mu do ucha.
Filip sa z nej išiel zblázniť. Bola taká krásna, keď sa takto šťastne smiala, až mu pripadala neskutočná. Objímal ju, ako by sa bál, že mu zmizne vo vzduchu, ako prelud. „Milujem ťa, idem sa z teba zblázniť.“ Šepkal jej a zdvihol ju do náručia. Svetlana videla, že sa prestáva kontrolovať, preto mu rýchlo pošepkala: „Chlapci sa na nás pozerajú, a ty vieš, že pred nimi nemôžem...“ „Tak ťa odnesiem ďalej, aby nás nevideli.“ Nenechal ju dopovedať a zatvoril jej ústa bozkom. Svetlana sa mu vytrhla a nahnevane sa mu obrátila chrbtom. „Nemohla by som sa s tebou milovať s vedomím, že o pár metrov ďalej, niekde za stromami na mňa čakajú moji chlapci.“ Povedala taká nazlostená, akú ju Filip ešte nevidel. Filip si uvedomil, že nekonal správne a zahanbene k nej podišiel. Chytil jej ruky a priložil si ich k perám. „Miláčik, prepáč mi! Máš pravdu, správal som sa, ako blázon.“ Bozkával jej ruky a vyzeral taký nešťastný, že Svetlane ho prišlo ľúto. „Chlapci, aj vy mi prepáčte moje správanie! Viem, že ani voči vám to...“ „Už to nechaj tak! My predsa dobre vieme, ako veľmi ju ľúbiš a ako málo času môžete spolu tráviť.“ Prerušil ho Rasťo. „Rasťo má pravdu. My ťa veľmi dobre chápeme, takže si z toho nič nerob!“ Pridali sa Martin s Ľubošom. Filip sa usmial a pozrel na Svetlanu. „Láska moja, odpustíš mi?“ Svetlana sa k nemu pritúlila a s úsmevom mu šepkala: „Veľmi ťa ľúbim, ale milovať sa s tebou chcem bez svedkov!“ Chytil jej tvár do dlaní a celú jej ju vybozkával. „Tak veľmi ťa ľúbim, a keď som celý deň s tebou a nemôžem sa ťa ani len dotknúť, idem sa z toho zblázniť. Neviem, do kedy to takto vydržím.“ Šepkal jej zúfalo. Svetlana sa postavila na špičky, chytila ho okolo krku a potichu, aby ju chlapci nepočuli mu pošepkala:
„Dnes v noci, sa spolu vykúpeme v jazierku.“ Filipovi sa rozžiarila tvár a oči mu svietili, ako hviezdy na nočnej oblohe.
Filip sa vrátil na farmu a Svetlana s chlapcami ešte zostali. „Uvedomuješ si, že Filip to takto dlho nevydrží?“ Spýtal sa Martin, keď hodnú chvíľu ticho sedeli vedľa seba na vyťatom kmeni stromu. Svetlana prikývla. „Dlho tajil svoju lásku k tebe a teraz, keď sa konečne priznal, nemôže ťa slobodne milovať, kvôli tej prekliatej bosorke!“ Povedal Rasťo nahnevane. „Ten chalan, ťa zúfalo miluje. Musíš nájsť spôsob, ako byť s ním!“ Ozval sa Ľuboš vedľa nej. „Čo je to s vami, veď donedávna ste ho nemali príliš v láske?!“ Vybuchla Svetlana a postavila sa proti nim. „To sme ešte nevedeli, že vy dvaja ste blázni, ktorí sa šialene milujú.“ Odvetil jej Rasťo so smiechom. Rozosmiali sa, aj Martin s Ľubošom. „Naozaj! Strpčovali ste si život na každom kroku, pritom ste po sebe šaleli.“ Svetlana sa na nich dívala a uvedomila si, že lepších kamošov by už nenašla nikde na svete.
„Čo mi radíte?“ Spýtala sa už pokojne. „Keby bolo po našom, tá bosorka by odtiaľto letela, ako na metle.“ Zasmial sa Rasťo. „ Musíš sa rozhodnúť sama, ale rýchlo!“ Povedal Martin vážne.
O pol desiatej sa išli dievčatá osprchovať. „Na budúce, nebudem na vás čakať a pôjdem sa osprchovať skôr! Neznášam, keď musím čakať, kým niekto druhý...“ „Nikto od teba nežiadal, aby si na nás čakala.“ Skočila jej do reči Svetlana. Žaneta na ňu zagánila. „Myslela som, že sme kamošky.“ „Samozrejme, že sme kamošky, ale to neznamená, že musíme spolu chodiť aj na záchod.“ Zasiahla Ivona. Žaneta odula pery. „Ty, máš svojho frajera, Svetlana je stále s tými tromi, a ja som sama. Naozaj by ste sa mohli venovať trochu aj mne!“ Povedala dotknuto a vyzliekla si župan. Svetlana prehltla nadávku, ktorá jej skoro vykĺzla a zatiahla záves na sprche. „Budeme sa snažiť!“ Zakričala Ivona z vedľajšieho boxu, ale cez vodu ju aj tak nebolo dobre počuť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
daigy7
9. 2.febuára 2008 00:32
supis kolko to ma dielov ???
Napíš svoj komentár