Tam na kraj sveta odídem
Nič si so sebou nevezmem
Len seba a myšlienku na teba.
Tam si ľahnem na okraj
Celkom na kraj ničoho
A budem sa možno aj báť
Báť sa, že spadnem do niečoho.
Možno, že ma navštívi slnko a pobozká spalujúcim bozkom
A možno, že ma strieborný mesiac zasype svojim mesačným prachom
Alebo, duch ničoty ma pohladí svojou nehmotnou rukou
Isté však je, že sa umorím len tou jedinou mukou.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
kosmiklove
26. 11.novembra 2008 18:08
nieco to vo mne vzbudzuje...ak na to pridem tak ti poviem
2
nadhernee, naozaj, velmi pekne...velmi peky styl pisania, a aj celkovo je to krasne
3
na kraji sveta ci v zamku z bielych ruzi
moj pohlad za tebou, vzdy bude kruzit
nedovolim slnku, by palilo ta velmi
nedovolim mesiacu, by bral mi ta, ver mi
a raz myslienka, ktoru nosit budes v sebe
pritiahne i mna, tam kde budes, k tebe
a vsetky tvoju muky, potom v jednej chvili
vytrhnem z tvojej mysli, aby daleko od teba hnili
a miesto nich, nadej a krasne myslienky
vtisnem do tvojej hlavky skrz spojene pery
moj pohlad za tebou, vzdy bude kruzit
nedovolim slnku, by palilo ta velmi
nedovolim mesiacu, by bral mi ta, ver mi
a raz myslienka, ktoru nosit budes v sebe
pritiahne i mna, tam kde budes, k tebe
a vsetky tvoju muky, potom v jednej chvili
vytrhnem z tvojej mysli, aby daleko od teba hnili
a miesto nich, nadej a krasne myslienky
vtisnem do tvojej hlavky skrz spojene pery
4
KRisti krasna basnicka, ale aj ten Johnysheekov koment je krasny.
Asi ta naozaj lubi.
Asi ta naozaj lubi.
Napíš svoj komentár