"Prišla som len nedávno so svojou sesternicou, je to možno vaša budúca nevesta." Usmiala sa Zuzka.
"Zuzka je tá sesternica Erikovej frajerky." Povedala Blanka so smiechom. "Čože?!"
"Ujo, prišli sme vám oproti, aby sme vás upozornili, že sa máte tváriť, ako by ste ma nepoznali." "Ale prečo?"
"To vám vysvetlím neskôr, teraz nemáme čas. V obývačke čakajú Erik s mojou sesternicou." "Tak dobre, poďme." "Najprv choďte vy, aby nás nevideli cez okno a nezabudnite na to, že sa nepoznáme!" Povedala Zuzka a odišli sa s Blankou trochu prejsť.
Keď sa o pár minút vrátili, Elvíra celá napajedená spustila: "Povedala si, že si potrebuješ od skočiť na toaletu. A čo urobíš ty, ideš sa prejsť. Nevieš sa správať, robíš mi len hanbu!" Všetci na ňu užasnuto hľadeli a krútili hlavami. Napokon sa ozval Erik: "Prečo na ňu kričíš, veď nič nespravila..."
"Mala povedať, kam ide. Čo si tvoji rodičia o mne pomyslia?!" "Prečo o tebe, kde si bola ty?" Spýtala sa Zuzka s úsmevom a sadla si na svoje miesto.
Všetci sa rozosmiali a Elvíra stíchla. "Blanka vám ukáže hosťovskú izbu." Povedala ich mama. Elvíra vstala a pobrala sa za Blankou, ktorá už bola pri dverách. "Ty nejdeš?" Obzrela sa na Zuzku. "Ja ešte papám, čo nevidíš?" Odvetila s úsmevom a zahryzla do zákuska. Elvíra mykla plecom a vyšla z miestnosti.
Erik sedel na svojom mieste a nespúšťal oči zo Zuzky. "Nemal by si ísť za ňou?" Ozval sa Lukáš. "Čože? Aha, už idem." Spamätal sa a vstal. Vo dverách sa skoro zrazil s Blankou. "Tvoja milovaná ťa očakáva." Uškrnula sa Blanka a vošla dnu.
Keď sa za Erikom zatvorili dvere, konečne sa zvítala s domácou paňou. "A teraz moja, nám vysvetli, prečo toto divadielko!" Ozvala sa milá pani, keď ju poriadne vystískala a vybozkávala.
"Je to trochu zamotané, ale vysvetlím vám to." Usmiala sa Zuzka a opäť si sadla. Rodičia museli odcestovať a nechceli, aby som zostala sama doma, tak ma poslali k tete na prázdniny. Zobrala som si aj veci na oslavu, že odtiaľ prídem rovno sem. Keď som sa dozvedela, že moja sesternica chodí s vašim synom, a že je pozvaná tiež, a keď viem aká je žiarlivá a poznám jej povahu, rozhodla som sa hrať divadielko a dúfala som, že ma neprezradíte."
"A keby som s Erikom nebol pri autobuse?" Ozval sa Lukáš. "Neviem, nejako by som to už zahrala." Usmiala sa a pristúpila k nemu. On ju objal a konečne pobozkal. "Tak dobre deti moje, necháme vás, aby ste sa porozprávali." Povedala jeho mama a vyšla z izby ťahajúc za sebou aj manžela. "Blanka, aj ty poď s nami!" Uškŕňal sa domáci pán.
Stála tam v jeho objatí a hľadela na neho s rozžiarenými očami. "Ty ma stále ľúbiš, však?" Opýtal sa potichu.
"Čo myslíš, prečo som tu?" Odvetila. "Ja viem, aj ja ťa ľúbim, ale..." "Ale, boha ľúbiš viac." Skočila mu do reči. "Hneváš sa?" "Trochu." "Pobozkaj ma!" Chytila ho okolo krku a vášnivo ho pobozkala. "Takto?" Spýtala sa so smiechom, keď sa od neho odtrhla. "Presne takto." Zašepkal a zmocnil sa jej pier.
"No ďakujem pekne. Čo by povedal Erik alebo tá fiflena, keby vás tu takto videli?" Začuli Blankyn smiech. "Ani ste nezbadali, kedy som vošla." Lukáš sa usmial a pustil Zuzku. "Máš pravdu sestrička, to by bolo hrozné."
"Kde chceš spať?" Spýtala sa Zuzky. "No predsa s tebou." Odvetila jej s úsmevom. "Tak si poď vyložiť veci a pripravíme si izbu." Uškrnula sa Blanka a ťahala ju za sebou.
"Tak čo, prehovorila si ho?" Opýtala sa, len čo zatvorila dvere svojej izby. Zuzka smutne pokrútila hlavou.
"Nie." "Miluje ma, ale boha viac." "A ty, čo? Ty sa len tak vzdáš?"
"Blanka, už je neskoro. Tých pár dní, čo nám ešte zostávajú, budeme spolu a potom sa rozlúčime."
"Dúfali sme, že sa ti podarí presvedčiť ho. Tak veľmi sme chceli, aby si sa za neho vydala." Povedala Blanka so slzami na krajíčku. "Aj ja." Vzdychla si Zuzka a rozplakala sa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mirka668
18. 12.decembra 2007 08:31
ahojky bude aj pokracovanie??
Napíš svoj komentár