Sylviu prišiel požiadať o tanec Andrejov otec. „Boli ste spolu, však?“ Spýtal sa jej, keď ju odviedol na parket. Prikývla. „My sme to vedeli, preto sme si ani nerobili starosti.“ Povedal jej pokojne. „Povedala vám to Andrea?“ „Tá vás má oboch príliš rada, tá by neprezradila nič.“ Upokojil ju s úsmevom. „Ale všímame si, čo sa deje okolo nás a keď môj syn sa všade správa tak ako doma, keď si tam, tak si to všimli aj iní.“ Dodal a pozrel sa smerom, kde sedela Simonina mama. Sylvia si vzdychla. „Andrej je do teba zbláznený.“ Pokračoval jeho otec. „Aj ja do neho.“ Usmiala sa pri spomienke na práve prežité hodiny v jeho náručí. „Si nádherné dievča a my vieme, že budete spolu šťastní. Ale, čo bude so Simonou?“ „Neviem.“ Odvetila smutne. Valčík sa skončil a oni prestali tancovať. „Nerob si starosti, nejako sa to už vyrieši!“ Povedal pokojne. Pobozkal ju na čelo a odprevadil ju k stolu. Andrea sa usmievala a podala Sylvii pohár vína. „O čom si sa toľko bavila s mojim svokrom?“ Opýtala sa Simona. „Kedy si sa vydala?!“ Zvolali prekvapene obe dievčatá. Simona sa pozrela na Andreja, ale ten popíjal víno a tváril sa, že tam nie je. „Ja...ja som chcela povedať, budúcim svokrom.“ Vyjachtala a opäť pozrela na Andreja. Ten sa však stále tváril, že tam nie je. Potom Sylviu prišiel požiadať o tanec, jej otec.
„Miláčik, so mnou si ešte netancovala.“ Usmial sa a chytil svoju dcéru za ruku. „Keď si ma o to nepožiadal!“ Zvolala Sylvia usmiala sa na otca. Jej otec vystrúhal grimasu, poklonil sa a požiadal svoju dcéru o tanec. Andrea s Andrejom sa rozosmiali. Sylvia im kývla a odišla s otcom na parket. „Je podarená.“ Smiala sa Andrea a pozrela na brata. Andrej neodvetil, hľadel za nimi s prižmúrenými očami a s potmehúckym úsmevom na perách.

O šiestej ráno sa hostia začali rozchádzať. Niektorý už odišli aj skôr, ale tých bolo málo. Aj Sylviin brat s manželkou odišli okolo tretej, lebo o deviatej ráno sa vracajú domov. Aj Sylvia s rodičmi sa už chystali odísť. „Počkajte na nás, ideme aj mi!“ Povedala Andrejova mama a zakývala na svojho manžela. „Miláčik, my už ideme.“ Oznámila Andrejovi a zobrala si kabelku. „Mamy, idem aj ja. Potrebujem si poriadne pospať.“
„Mal by si sa rozlúčiť so Simonou a s novomanželmi!“ Ozval sa mu za chrbtom jeho otec. „Dobre, ale počkajte na mňa!“ Vzdychol si a odišiel. „Stalo sa niečo, medzi Andrejom a Simonou?“ Opýtal sa Sylviin otec. Nikto neodpovedal. „Pokiaľ vieme, medzi nimi sa nič nestalo.“ Odvetil po chvíli Andrejov otec a pozrel na Sylviu. „Simona ho miluje a určite aj on ju, ale moc sa k sebe nehodia.“ Ozvala sa Sylviina mama a dívala sa na Andreja, ako sa lúči so Simonou. „Keď boli ešte deti, myslel som si, že Andrej bude celý život milovať Sylvinku. Pamätáte sa, bol malý chlapec a Sylvinka bola ešte bábätko, ale on ju miloval. Mal ju stále na rukách, stále ju bozkával a staral sa o ňu. Dokonca, jej menil aj plienky.“ Smial sa Sylviin otec a pri tej spomienke sa rozosmiali všetci. „Na čom sa tak dobre zabávate?“ Opýtal sa Andrej, lebo sa práve vrátil. „Na tebe a na Sylvinke.“ Odvetila mu jeho mama so smiechom. Andrej na ňu pozrel. „Na mňa sa nepozeraj!“ Smiala sa Sylvia. „Je to pravda, že si miloval Sylvinku, už keď bola bábätko?“ Spýtala sa Andrea so smiechom. Andrej sa usmial a zasnene hľadel na Sylviu. „Myslím, že áno. Miloval som ju, už keď bola bábätko.“ Povedal pokojne.
„Vieš chlapče, práve sme spomínali na časy, keď si bol ešte malý chlapec. Častejšie si bol u nás, ako doma a stále si mal Sylvinku na rukách.“ Smial sa Sylviin otec a potľapkal Andreja po pleci. „Boli ste takí zlatí, keď si ju bozkával na líčko a ona sa ťa držala okolo krku, ako kliešť.“ Hovorila mu jeho mama. Andrej sa usmial, zohol sa a zdvihol Sylviu do náručia. „Takto?“ Uškrnul sa a pobozkal ju na líce. Opäť sa všetci rozosmiali.
„Andrej!“ Začuli Simonin nazlostený hlas. Andrej sa na ňu pozrel, ale Sylviu nepustil. „Simonka nezlosti sa, on len šaškuje!“ Prehovorili na raz, obaja otcovia. Andrej Sylviu už nechcel pustiť, ale ešte tam bolo niekoľko hostí a on nechcel vyvolať škandál. Postavil ju na zem a uškrnul sa na Simonu. „Už sú tu naše taxíky!“ Zvolala Andrea a zavesila sa do brata. „Prepáč Simonka, ale už musíme ísť!“ Povedala a ťahala brata von. Simona zagánila na Sylviu. Tá sa usmiala a pokrčila plecami. „Nehnevaj sa moja milá, ale taxík čaká!“ Vzdychla si Sylviina mama a objala svoju dcéru okolo pliec. Simona sa nahnevane otočila a odkráčala za svojou mamou.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tinka246  9. 1. 2008 19:03
peknee!!!kedy bude dalsia cast??a kolko to ma vlastne casti?
Napíš svoj komentár