KAMARÁT JE CVOK... SKORO AKO JA:

Kamarát ma pozval na zmrzlinu. Vraj dostal chuť a že mu mám robiť spoločnosť. Zahrala som sa na urazenú, že keď len kvôli tomu ma pozíva nech mu robí spoločnosť zubatá. „Kristínka, len to nie! Zubatá je na môj vkus príliš milá a pekná... Ja potrebujem protivného spoločníka...ty mi akurát vyhovuješ.“ Zaškeril sa ako dement. (Pomstím sa ti.)
Pomyslela som si a sladko som sa usmiala. „Dobre, tak poďme.“
A tak sme išli:
„Chceš do kornútka alebo do pohára?“ Opýtal sa. „Do pohára.“ Znela moja odpoveď.
„Vyber si.“ Dobrosrdečne sa usmial. A ja som si vybrala:
...Jahodovú, Malinovú, Čokoládovú, Orieškovú, Pistáciovú, Karamelovú a Citrónovú... Vymenovávala som ukazujúc so smiechom na názvy zmrzlín. „Zaplať.“ Uprela som nevinný pohľad na kamaráta. „Nechcete to ozdobiť so šľahačkou?“ Milo sa spýtala teta zmrzlinárka. „Áno, prosím si aj šľahačku.“ Rýchlo som sa ozvala škodoradostne sa uškŕňajúc.
Kamarát si kúpil tiež plný pohár a išli sme si sadnúť.
„mňaam... je fantastická tá oriešková.“ Ozvala som sa medovým hláskom a plnou pusou zmrzliny. „Ty ma privedieš na mizinu.“ Zavrčal chudák a tiež si nadžgal plné ústa. „Frajerke by som toľko nedovolil...“ Pokračoval a zaškúlil na môj pohár. Teraz som sa zatvárila ako citrón po vyšťavení a vstala som od stola. „Zadrhni sa ňou!“ Zasyčala som a pobrala sa preč. Naschvál som kráčala pomaly lebo som vedela čo spraví. Rozbehol sa za mnou, chytil ma za ruku a bez slova ťahal späť. „Zješ ju, lebo ju do teba napchám!“ Povedal pokojným hlasom a zobral do ruky lyžičku. „Dobre dobre.“ Vytrhla som mu lyžičku z ruky a zjedla som zmrzlinu v rekordnom čase. Rozrehotal sa a sadol si, aby tiež dojedol svoju už roztopenú.
Nebavila som sa s ním a ani on so mnou. Vstali sme a pobrali sa preč. Cestou sa ozval: „Počkaj!“ Odbehol a o chvíľu sa vrátil s veľkým sáčkom chrumkavých srdcoviek. Vložil mi ich do rúk a sladko sa usmial. „Si striga, vieš to?“ „Viem...“ Zasmiala som sa a dala mu pusu na líce. Vybrali sme sa do parku a tam na lavičke v tieni stromu sme chrúmali sladké čerešne a smiali sa na našich každodenných hádkach.

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu