"Si nervózna?" Pozrela na Elvíru. "Už hlúpejšiu otázku mi nevieš položiť? Samozrejme že som nervózna, veď ma predstaví svojim rodičom a musím urobiť dobrý dojem." Odvetila Elvíra podráždene. Zuzka sa usmiala a odvrátila sa od nej. "O desať minút tam budeme, tak ťa prosím, správaj sa slušne a neurob mi hanbu." Ozvala sa Elvíra po chvíli. "Budú nás tam čakať?" "Samozrejme. Erik nás tam bude čakať aj so svojim bratom." Zuzka sa usmiala a odmlčala sa.
O pár minút autobus zastal a dievčatá vystúpili. "Pozri, tam je Erik s bratom!" Povedala Elvíra a zamierila k nemu. Zuzka ju nasledovala, pričom nespúšťala oči z Erikovho brata. Díval sa na ňu s rozšírenými očami a ona mu naznačovala, aby sa tváril, že sa nepoznajú.
"Drahý, predstavujem ti svoju sesternicu Zuzku." Povedala Elvíra afektovane, keď sa zvítala so svojim priateľom. Erik sa usmial a pobozkal ju na líce. "Som šťastný, že ťa spoznávam." "Aj ja som rada, že ťa spoznávam." Usmiala sa Zuzka. "Drahá, toto je Lukáš môj brat." Predstavil ho Elvíre. "Veľmi ma teší." Podávala mu ruku Elvíra. "Aj mňa teší, že ťa spoznávam." Odvetil Lukáš a podal jej ruku. Potom pristúpil k Zuzke. "Ja som Lukáš." "A ja Zuzka." Obaja sa usmiali a pobozkali. "Jeho nesmieš bozkať, on bude kňazom!" Pohoršovala sa Elvíra. Erik sa nezmohol na slovo, iba ohúrene čumel na brata, ktorý sa takto ešte nikdy nesprával. "Prepáčte mi to, nevedela som." Ospravedlňovala sa Zuzka s úsmevom. "Poďme si dať zmrzlinu!" Navrhol Lukáš. "Áno, poďme na zmrzlinu!" Nadšene zvolala Zuzka. "Tak dobre poďme." Súhlasil Erik. Nasadli do auta a naštartovali. O chvíľu vystúpili pred cukrárňou a usadili sa vonku pod veľkým slnečníkom. "Tak, kto chce akú zmrzlinu?" Opýtal sa Lukáš. "Ja si prosím vanilkovú a jogurtovú." Ozvala sa prvá Elvíra. Zuzka sa uškrnula. "Ja si prosím, jahodovú, malinovú, citrónovú, ananásovú, hroznovú, čučoriedkovú..." "Pôjdeš so mnou a vyberieš si akú chceš." Skočil jej so smiechom do reči. "Ja nemám ísť s tebou?" Spýtal sa Erik. "Nie, my dvaja to zvládneme." Odvetil Lukáš s úsmevom. "Tak mi dones, citrónovú a čokoládovú." "Fajn, tak ideme." Žmurkol na Zuzku a spolu vošli do cukrárne.
"Čo to má znamenať, há?" Opýtal sa Lukáš, keď ich už Erik s Elvírou nemohli počuť. "Potom ti to vysvetlím, teraz musíš zavolať domov a oznámiť im, že som tu a že sa majú tváriť, akoby ma v živote nevideli." "Ale prečo?" "Potom... teraz rob, čo ti kážem!" Povedala Zuzka netrpezlivo. "Ty si aj tak robíš čo chceš." Uškrnul sa Lukáš, vytiahol mobil a urobil čo od neho chcela. Keď vyšli za Erikom a Elvírou s pohármi zmrzliny, usmievali sa. Zuzka si sadla so svojim pohárom plný zmrzliny a šľahačky a o nikoho sa nestarala. "To všetko zješ?" Smial sa Erik. Elvíra sa na ňu pozrela vraždiacim pohľadom. "Dúfam, že si si to zaplatila sama!" "Kúpil mi to Lukáš." Odvetila s nevinným hláskom. Erik s Lukášom sa rozosmiali. Sladko sa usmiala a pustila sa do zmrzliny. "Môžem ochutnať?" Spýtal sa Lukáš, keď zjedol svoju porciu. Nečakal na odpoveď a začal si ujedať z jej pohára. Elvíra sa na nich dívala pohoršene, Erik ohúrene. Zuzka s Lukášom sa rozosmiali. „Čo vám je smiešne?“ Opýtal sa Erik. "Ja, neviem." Odvetila Zuzka. „Ja, neviem.“ Opakoval po nej Lukáš. „Mali by sme už ísť, určite nás už čakajú." Navrhla Elvíra, zazerajúc na Zuzku. "Máš pravdu drahá, už ideme." Usmial sa Erik a vstal.
O pár minút už zaparkovali na dvore, ktorý už Zuzka dobre poznala lebo tam pred rokom strávila niekoľko dní. Z domu vyšla pani, ktorú Zuzka tiež dobre poznala a v duchu sa modlila, aby sa nepreriekla. "Mama, predstavujem ti svoju priateľku Elvíru a jej sesternicu Zuzku." Povedal Erik, keď vystúpili z auta. "Vitajte u nás moje milé." Privítala ich Erikova a Lukášova mama. Podala Elvíre ruku a pobozkala ju na líce. Keď pristúpila k Zuzke, nevedela čo má robiť, iba sa usmievala od ucha k uchu. Zuzka sa bála že sa prezradí, preto sa rýchlo ozvala: "Ja som Zuzka, váš nečakaný hosť." "Som rada, že vás spoznávam." Spamätala sa a podala jej ruku. Lukáš stál pri aute a odtiaľ ich pozoroval. Potom všetci vošli do domu a usadili sa v obývačke. O chvíľu tam vošla aj Blanka, Erikova a Lukášova sestra. Na veľkom podnose doniesla kávu a zákusky a čerstvú ovocnú šťavu. Položila to na stolík a sadla si na veľkú sedačku vedľa Zuzky. "Ja som Blanka, Erikova sestra." Predstavila sa Elvíre. "Teší ma, ja som Elvíra." Usmiala sa Elvíra a podávala Blanke ruku cez stolík. "A ja sa volám, Zuzka." Blanka sa obzrela a so smiechom povedala: "Och prepáč, nezbadala som ťa!" „To sa mi stáva, občas som totiž neviditeľná." Smiala sa Zuzka a naliala si ovocnú šťavu. "Kedy príde otec?" Opýtal sa Erik. "O chvíľu by tu mal byť, skočil iba do potravín." Odvetila mu mama a pozrela na Zuzku. Zuzka to pochopila. "Potrebujem si odskočiť, prosím ťa, ukážeš mi kde máte vecko?" Obrátila sa k Blanke. "Poď so mnou!" Odvetila Blanka a vstala. Keď vyšli von, pustili sa do smiechu. "Môžeš mi povedať, čo má táto komédia znamenať?" Pýtala sa Blanka. "Potom ti to vysvetlím, teraz musíme upozorniť tvojho otca, aby ma náhodou neprezradil." "Tak poď, ideme za ním." "Ale, mne naozaj treba cikať." "Tak choď, ja ťa počkám vonku." Povedala Blanka a vyšla von na verandu. O chvíľu za ňou prišla aj Zuzka a spolu vyšli z dvora. Erik sa práve pozrel cez okno a začudoval sa, že tie dve sa tak rýchlo skamarátili.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
srdce1357
16. 12.decembra 2007 21:37
ty pocuvaj, davaj hned dalsiu cast, som zvedava :p
Napíš svoj komentár