Jeden pochmúrny večer; bolo to pred dvadsiatimi tromi rokmi v Auguste, gróf Sayngril prenocoval v istom vidieckom hostinci. N,o a ako to už býva zvykom začal zvádzať hostinského dcéru. Naneth bola krásna čiernooká dievčina s dlhými čiernymi vlasmi a všetci dedinský mládenci boli do nej pobláznení. Naneth však nechcela ani jedného. – Otecko... Ja sa nechcem vydávať, mne je dobre pri vás... Hovorievala vždy, keď jej jej otec spomenul meno niektorého mládenca.
Bodaj by to tak zostalo... Lenže Naneth nebola len krásna, ale aj nesmierne naivná. A tak, prefíkanému a treba si priznať, že aj dobre vyzerajúcemu grófovi nedalo veľa námahy, aby dievčinu zviedol a ... a!
Šialene sa doňho zaľúbila a oddala sa mu nie len telom, ale odovzdala mu aj svoju dušu. On ju tiež miloval, ale to mu nebránilo v tom, aby ju postupne premenil na vampíra. Vlastne musel to urobiť, inak by sa s ňou nemohol oženiť. Odviedol si ju na svoj zámok a po roku sa im narodilo dievčatko. Dali jej meno Brigisen: Brigisen De Sayngril...
Do svojich pätnástich rokov žila Brigisen šťastne nič netušiac o zverstvách svojho otca. Myslela si, že je tým najlepším vampírom na svete. Bol naozaj nežným a láskavým otcom... Dokonca jej dovolil mať za priateľku elfku, čo bolo v krajine Mecshadis skoro neprípustné.
Raz večer; Bolo to v deň jej pätnástich narodeným sa mladá Brigisen vybrala do pracovne svojho otca. Chcela ho poprosiť o dovolenie, aby večierok ktorý sa konal z tejto príležitosti sa predlžil aspoň o dve hodiny. Bez zaklopania vošla, ale výjav ktorý sa jej naskytol jej úplne vyrazil dych.
Na koberci pred malým písacím stolom ležal muž. Bol úplne nahý a od krvi sa nedala rozoznať jeho tvár. Krv mu pokrívala aj ostatnú časť tela a bol už v stave predsmrtnej agónie. Nad ním sa týčil jej otec s vytasenou dýkou z ktorej kvapkala krv a s vycerenými zubami. – Otec! Vydesene vykríkla a chcela ujsť, ale nohy mala akoby vzrastené do zeme. Jej otec na ňu pozrel a v očiach sa mu zračilo zdesené prekvapenie. – Miláčik! Zareval a pustil dýku. Ona však práve spoznala muža na koberci, ktorý medzitým vypustil dušu. - Freeed! Opäť vykríkla a so slzami v očiach utiekla z otcovej pracovne.
Nikomu sa nezmienila o tom čomu bola svedkom v otcovej pracovni, ale ešte v tej noci ušla z domu a odvtedy sa túla svetom s uboleným srdcom a hľadá miesto kde by našla zabudnutie.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Rozkošať to.
Dejová línia dobrá , vieš o čom písať , to je základ.
Ale keď to začneš vetou "on bol najmocnejsim upirom" , tak je to , akoby si písala obsah k nejakej knihe , chápeš , čo myslím?
Prajem veľa šťastia pri ďalšej tej izej.. tvorbe
Dejová línia dobrá , vieš o čom písať , to je základ.
Ale keď to začneš vetou "on bol najmocnejsim upirom" , tak je to , akoby si písala obsah k nejakej knihe , chápeš , čo myslím?
Prajem veľa šťastia pri ďalšej tej izej.. tvorbe
Napíš svoj komentár
Máš aj krajšie...
Daj Martinu...