Keď v Nedeľu večer vystúpila z vlaku, Jano ju už čakal. „Nerozmyslela si si to?“ Opýtal sa, len čo sa zvítali. Martina pokrútila hlavou. „Nie, zajtra nastupujem do druhej smeny.“ Odvetila a pridala do kroku. Jano si vzdychol, ale vedel, že by ju zbytočne presviedčal.
„Tak hovor, ako bolo doma? Tvoji rodičia sa už zmierili s tým, že ich jediná dcéra býva na takomto mieste?“ Opýtala sa Marcela trochu uštipačne, len čo sa zložila. „A čo iné im ostáva!“ Vzdychla si Martina a vytiahla z tašky, veľkú krabicu lineckých zákuskov. „Moja mama, upiekla kopu lineckých zákuskov. Dones tanier, nech ti naložím!“ Povedala a položila krabicu na stôl. Marcele to netrebalo dvakrát opakovať. Rýchlo vstala a vytiahla zo skrine plytký tanier. „Ani nevieš, aká som rada, že od zajtra pracujeme spolu.“ Hovorila s plnými ústami. „Budeš sedieť pri mne pri stole, aspoň sa budeme môcť zhovárať.“ „A nevyhrešia nás, keď sa v práci budeme baviť?“ Usmiala sa Martina. „Máme zhovievavého majstra, veď uvidíš.“ Marcela sa uškrnula a napchala si do úst, už tretí zákusok. Kým sa Marcela napchávala zákuskami, Martina sa vyzliekla, zobrala si čistý uterák a šampón, oznámila, že sa ide osprchovať a vyšla z izby.
V Pondelok popoludní, išlo všetkých päť dievčat do roboty spolu. Martina bola rada, lebo takto sa necítila vylúčená z partie, ako keď robila v druhej smene a väčšinu času trávila s Janom. V dielni sa dievčatá rozdelili. Kým, Zdenka, Andrea a Jana si sadli k dlhému pracovnému stolu hneď v predu, Marcela s Martinou zamierili do zadnej časti dielne. „Tu môžeme pokojne pracovať a pritom sa zhovárať, tu nás nebude nikto vyrušovať.“ Oznámila Marcela, keď si sadali oproti sebe k veľkému pracovnému stolu. Len čo si sadli, už im aj niesli materiál. Až keď bol asi na dva metre, Martina zbadala, že to je Ivan. „Ahoj Mačička, dnes ti to pristane!“ Pozdravil Marcelu, pričom vystrúhal grimasu. Marcela sa uškrnula, od ucha k uchu a celá očervenela.
„Iba vlasy mám inak učesané.“ Povedala a hlas sa jej chvel od šťastia, že si na nej všimol tú zmenu. „Vitaj v našej partii!“ Obrátil sa k Martine s celkom iným výrazom na tvári. „Ďakujem.“ Odvetila bez úsmevu a vzala si krabicu s materiálom. Ivan mykol plecom a odišiel. „Mohla si byť trochu milšia.“ Mračila sa Marcela a tiež si pritiahla materiál.
Do konca smeny, sa Ivan ešte niekoľkokrát pristavil pri ich stole a Marcela bola šťastím bezseba. Keď si okolo pol šiestej išli dať kávu, dokonca si namaľovala pery. „Ty sa maľuješ do roboty?“ Spýtala sa Martina ledva potláčajúc smiech. „To je iba balzam na pery, aby som ich nemala popraskané od prachu.“ Vyhovárala sa s úsmevom. „Aha... balzam na pery!“ Uškrnula sa Martina a odložila umyté šálky do skrine.
Vo štvrtok ich čakalo prekvapenie. Keď si v dielni chceli sadnúť k svojmu stolu, zistili, že je celý zaprataný veľkými krabicami. „Čo to má znamenať, môže nám to niekto vysvetliť?!“ Pohoršovala sa Martina. „Došiel nový materiál, a kým preňho nespravíme miesto v sklade, musíte si sadnúť inde.“ S úškrnom im oznámil Ivan. „A mohol by si nám prezradiť, kde?!“ „Pri našom stole sú dve voľné miesta, môžete si sadnúť tam.“ Uškrnul sa a chytil Marcelu pod pazuchu. „Poď mačička, tam ti bude dobre!“ Vzdychol a viedol Marcelu do stredu dielne. Tá sa poslušne nechala odviezť na miesto, ktoré jej určil a so širokým úsmevom na tvári sa mu poďakovala. „Ďakujem ti, že... no že si nám našiel také dobré miesto.“ Martina namrzene kráčala za nimi a sadla si na jediné voľné miesto pri stole. Ivan im rozdal materiál a sadol si na svoje miesto. Martina s hrôzou zistila, že sedí hneď vedľa nej, delí ich len bežiaci pás, asi pol metra široký. „Konečne ťa mám pri sebe.“ Pošepol jej tak, aby ich nikto nepočul. Martina neodpovedala, stisla pery a pustila sa do roboty.
Vymyslený príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
1
chiflada
25. 7.júla 2008 00:25
pisat vies, mozno tvojim pribehom chyba nepredpovedatelny koniec, ale myslis ze sa to naucis tvoje blogy sa mi v kazdom pripade pacia
5
Veľmi som sa potešil ďalšej časti - ty si sa snáď narodila s perom v ruke.
Dúfam že s písaním neprestaneš - teším sa na ďaľšiu časť.
Dúfam že s písaním neprestaneš - teším sa na ďaľšiu časť.
Napíš svoj komentár