Martina si presne o poljednej vybrala z mrazáka grilované kuracie stehná a zohriala si ich v mikrovlnke. Odkrojila si dva krajce bieleho chleba, z chladničky ešte vytiahla kyslé uhorky a všetko si to poukladala na tanier. Otvorila si nealkoholické pivo, zo skrine vybrala pohár a na veľkom podnose si odniesla obed na posteľ.
Práve doobedovala a ukladala už umytý pohár a tanier na miesto, keď začula klopanie, ale nie na izbových dverách, ale na balkónových. Obzrela sa tam a zdalo sa jej, že na balkóne pred jej izbou stojí neznámy chlap. Podišla bližšie, neuvedomujúc si, že krátka, priesvitná nočná košieľka sa jej vyhŕňa pri každom kroku. „Ahoj!“ Pozdravil ju ten chlap s úsmevom. „Ty si kto? Teba ešte nepoznám.“ Ozvala sa prekvapene. „Volám sa Jurica a som tvoj sused.“ „Jurica? Ako môj obľúbený románový hrdina, Jurica Meško.“ Zvolala natešene. „Vidím, že aj ty máš rada našu národnú spisovateľku.“ Usmial sa a vošiel do izby. Bol vysoký, počerný, mal husté, tmavé vlasy skoro po plecia a tenké fúziky. „Si, Chorvát?“ Spýtala sa veselo. „Jasné.“ Prikývol. „A ty, sa voláš ako?“ Pozrel na ňu celkom z blízka a ona si uvedomila, že je skoro nahá. „Ja sa volám, Martina.“ Povedala trochu rozpačito, pozrela na seba a podala mu ruku. Chytil jej ruku a pobavene sa opýtal: „Mohol by som ťa na zoznámenie pobozkať?“ Martina trochu očervenela, ale prikývla. Pritiahol si ju bližšie a pobozkal ju na ústa. „To stačilo!“ Vytrhla sa mu a odstúpila od neho. „Chcem sa ísť osprchovať a bola by som ti vďačná, keby si teraz odišiel!“ Povedala zlostne. „Si nádherná.“ Povzdychol si Jurica a odišiel tou istou cestou, ktorou prišiel. Martina sa rozosmiala, pokrčila plecami a zatvorila balkónové dvere.
Keď sa okúpala, obliekla si tenké, ružové šaty na ramienkach a vyšla na balkón rozčesať si mokré vlasy. Dlhé, kučeravé vlasy sa jej pri umývaní zamotali a teraz si ich s námahou rozčesávala. „Dovolíš, aby som ti pomohol?“ Ozval sa za jej chrbtom Jurica a vybral jej kefu z ruky. Obzrela sa a usmiala sa na neho. „Len mi prosím ťa, nevyšklb všetky vlasy!“ Povedala a otočila sa mu tak, aby sa mu ľahšie česalo. Chytil jej vlasy do dlaní a priložil si ich k tvári. „Máš krásne vlasy a nádherne voňajú.“ Povedal potichu a pomaly jej ich pustil na chrbát. Jemnými pohybmi jej kefoval dlhé vlasy a Martina si to s pôžitkom vychutnávala. „Máš trochu čudný prízvuk, ale páči sa mi.“ Jurica sa rozosmial. Vlasy už mala suché a pod kefou len tak praskali, ale on ich ešte stále kefoval. Za ten čas čo jej kefoval vlasy, jej rozprával o sebe a keď jej povedal, že sa asi bude musieť oženiť, lebo jeho priateľka mu pred tromi týždňami oznámila, že čaká dieťa s obavami čakal, že ho pošle kadeľahšie, ale nič také sa nestalo. „Myslel som si, že ma odoženieš, keď sa dozvieš, že mám tehotnú priateľku.“ Povedal užasnuto, keď za ňou vošiel do izby. Martina na neho prekvapene pozrela. „Prečo by som ťa mala odohnať?“ Zvolala so smiechom. Nevedel, čo jej má na to povedať. Prečo si myslel, že by jej to vadilo, veď sa sotva poznajú?! „Priťahuješ ma, vieš o tom?“ Povedala s úsmevom. „A ja som sa do teba asi zaľúbil.“ Vzdychol priškrteným hlasom a pritiahol si ju k sebe. „Nemohol si sa zaľúbiť, veď sa dokopy poznáme asi dve hodiny.“ Usmiala sa Martina, pohladkala ho po tvári a pobozkala na ústa. Dychtivo sa zmocnil jej pier a zdvihol ju na ruky. „Chcem ťa, veľmi ťa chcem.“ Šepkal jej do ucha, keď ju kládol na posteľ. Nevedela, čo sa to s ňou deje, ale aj ona ho chcela. „Aj ja ťa chcem, ale...“ Jurica jej zatvoril ústa bozkom. „Ja som ešte panna.“ Vydýchla, keď sa im pery odlepili. „Čo je, už ma nechceš?“ Spýtala sa s bolesťou v hlase, Keď sa od nej trochu odtiahol a zarazene na ňu pozrel. „Myslíš to vážne?“ Opýtal sa neveriacky a nevedel, čo má robiť. Martine vyhŕkli slzy. „Ty si myslíš, že vleziem do postele s každým, kto práve dostane na mňa chuť?“ Pozrela na neho s uslzenou tvárou. Zobral ju do náručia a začal ju kolísať s tvárou ponorenou do jej vlasov. „Nemáš pravdu, nemyslím si to, iba ma to šokovalo. Správaš sa, ako by si mala s mužmi skúsenosti.“ Povedal utierajúc jej slzy. „Ja to tiež nechápem, prečo sa práve teba nebojím a prečo ťa tak veľmi chcem.Hlavne, keď vyzeráš tak divošsky.“ Chytila ho okolo krku a priložila si pery na jeho. „Tak mi povedz, prečo práve ty?!“ Šepkala a po tvári sa jej rinuli slzy. Jurica bol celý nesvoj. Ani on nemal vo zvyku vliezť do postele hneď len čo sa s nejakou babou zoznámil, ale s ňou to bolo niečo iné. Tak veľmi po nej túžil, až ho to bolelo. Túžil ju milovať, až do zbláznenia azároveň sa toho obával. Začal ju pomaly bozkávať a krv mu v žilách pulzovala. Položil ju na vankúš a začal jej rozopínať šaty. „Si taká nádherná.“ Šepol a zobral jej bradavku do úst. Martina zalapala po vzduchu. Láskajúc a bozkávajúc ju vyzliekol do naha a vstal, aby sa vyzliekol aj on. Podoprela si hlavu rukou a pobavene hľadela na jeho vztýčený úd. Jurica sa usmial. „Tak ty sa na mne zabávaš, no počkaj!“ Nechal spadnúť aj posledný kus bielizne a skočil na ňu. Ovinul sa okolo nej a zmocnil sa jej úst.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Veď som hovorila že sa objaví ešte ďalší a možno ten bude ten pravý
Mimochodom, to milovanie si mohla aj podrobnejšie opísať...mne sa to strááášne páči
Mimochodom, to milovanie si mohla aj podrobnejšie opísať...mne sa to strááášne páči
Napíš svoj komentár
Takze tento je ten pravy ze?