Sedím
na zemi
na malom koberčeku
v polohe
Lotosového kvetu.

Sedím
na zemi
s privretými očami
a meditujem
o ľuďoch z tohoto svetu.

Sedím
na zemi
a cítim otvor na mojej lebke.
Nepatrne sa rozšíri
A duch cez ňu vyletí.

Sedím
na zemi
a čakám kam zablúdi.
Keď sa vráti povie mi...

 Je to možné?
Komentuj

9 komentov k blogu

1 
fotka
luc.ka  16. 6. 2008 17:50
...a vieš dať aj nohu za hlavu?
2 
fotka
gothicpoethic  16. 6. 2008 18:15
lotosový sed naozaj upokojuje, niekedy sedávam v pololotosovom sede aj na hodinách, až pokiaľ ma nebolia nohy

a čo sa týka básne- pekná, zvláštna, ale pekná
3 
fotka
elwinko  16. 6. 2008 19:19
Ty sa nezdáš
4 
fotka
dogyno  16. 6. 2008 20:04
...nebludi.
5 
fotka
shroomy  16. 6. 2008 20:40
posledne dve strofy nadherne
6 
fotka
ink123a  17. 6. 2008 12:25
Daj pozor na svoje telo lebo ked ho tvoj duch nenajde nebude sa moct vratit. .
7 
fotka
insomnya  17. 6. 2008 21:19
Pobavil ma otvor na tvojej lebke...
8 
fotka
kemuro  20. 6. 2008 21:03
práve sa pokúšam meditovať
9 
fotka
johnysheek  28. 8. 2008 12:45
Meditacia nemeditacia.. dufam ze si prisla len na same pekne myslienky a veci ;o)
Napíš svoj komentár