Tomáš ju nechal, aby sa prezliekla, potom vošiel za ňou. Ona ešte stále zahanbená sedela na kraji stola pri stene a so sklonenou hlavou hompáľala nohami nevšímajúc si jeho usmiate oči upreté na ňu.
- Nejdeme sa prejsť do mesta? Opýtal sa do ticha nespúšťajúc z nej zrak.
- - Do... Do mesta? My dvaja? Prudko zdvihla hlavu neschopná skryť radosť, ktorá
sa jej zmocnila. Zoskočila zo stola a s očakávaním na neho pozrela.
Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a pozrel jej do očí. – Si pekná... Povedal potichu a dal jej nežnú pusu na pery.
Od úžasu sa nezmohla na slovo, len tam stála ako soľný stĺp.
- Heeej...Pani Lootová, ideme?
Zasmial sa Tomáš ťahajúc ju za sebou.
- Ideme. Spamätala sa a vykročila spolu s ním.
Pozn; Mirka, dúfam že ten názov sedí...
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tinka246
1. 5.mája 2008 13:13
kris je to super ..a ja dufam ze sa to mirke uz coskoro splni
Napíš svoj komentár