Mirkina plachá láska 7. časť:

- Tak jej treba hnusobe jednej! Rozčúlene povedala Tinka na druhý deň v škole.
- Sedeli s Mirkou na lavičke na zadnom dvore a rozoberali udalosti na jazdiarni. Mirka na ňu prekvapene pozrela. – Má zlomenú nohu... a kto vie, do kedy ju bude mať v sadre. – Nikto jej nekázal štverať sa na plot... Keď je poleno nech sa nepredvádza. Nedala sa Tinka a pri spomienke na padajúcu Janu sa uškrnula. Mirka sa tiež neubránila úškrnu. Hmm, to je pravda...
-
- Pozri, už idú! Vzrušene šepkala Tinka Mirke do ucha. Mirka pozrela tým smerom kam Tinka nenápadne ukázala a srdce sa jej rozbúchalo. Z druhej strany ulice k nim nenútene kráčali Tomáš s Mišom. – Akí sú pekní... Vzdychla Tinka s rozžiarenými očami.
- - Ahojte! Pozdravili chalani súčasne. – Ahojte! Odzdravili dievčatá a ani jeden z nich nevedel čo ďalej. – Tak čo, kam ideme? Spamätal sa Tomáš. – Ideme sa prejsť k hracej fontáne? Nadhodila Mirka. – Áno, poďme tam... Nadšene sa pridala Tinka. – Hej Tomi, pome tam... Podporil dievčatá Mišo a sladko sa na Tinku usmial. – Okej, dohodnuté. Usmial sa Tomáš a chytil Mirku za ruku. Aj Mišo podišiel k Tinke a nesmelo ju chytil za ruku. – Ideme? Žmurkol a jemne jej stisol prsty. Tinka šťastne prikývla a pomaly vykročila.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu