Vznášala som sa na krídlach lásky.
A svet sa mi zdal omamne krásny.

Láska moja ľúbim ťa...
Šepkal mi tie krásne slová.
Sto krát, tisíc krát...a zas a znova.
Šepkal mi tie krásne slová.

Kráčala som po oblúku dúhy ako dúhová princezná.
Nie princezná nie... skôr ako baletka.

Občas som sa aj bála...
Že neudržím balans
Že sa pošmyknem
Že sa mi zakrúti hlava
Že možno aj spadnem...

No vždy bol pri mne on
Držal ma za ruku
A usmieval sa keď mi dával pusu.

Nechcem stratiť krídla.
Nechcem, aby sa dúha rozplynula.
Nechcem, aby...

 Báseň
Komentuj
 fotka
kosmiklove  2. 11. 2008 03:59
ani si sa nepochvalila ze si napisala dalsiu basnicku

velmi pekna, aj ked...

mimochodom gratulujem, je to dvesty blog
 fotka
gothicpoethic  2. 11. 2008 07:22
Niekto tu velice moc ľúbi svojho priateľa

Tak prestanem byť sviňa a konečne ti bez akýchkoľvek ironicko-sarkastických poznámok mne vlastných zaželám, nech vám to vydržííí
 fotka
alfinko  2. 11. 2008 11:23
Strigula kedy si vymyslela ten názov?
 fotka
johnysheek  2. 11. 2008 19:58
Nechcel ta vidiet bez usmevu

a kazdy tvoj zachvev nahanal mu hrozu

ked smutila si nebolo mu do spevu

a vedel, ze slova ranit i potesit mozu.



Tuzil byt s tebou po cely cas

a nikdy sa ta nechcel vzdat

a ak by smel skusal by to zas a zas

aby ta vo svojom naruci mohol mat.



Vytvori duhu pre teba

a kridla ti skusi vymodlit

a keby musel strhnut modre z neba

spravi to. Bez teba nemoze zit.
Napíš svoj komentár