Niečo o mojich trampotách so školami...či skôr s "mamičkou"?

Tak teda keď ste taký zvedavý, že ako to, že študentka zdravotnej má znalosti o technológii kartónu, lepenky, papiera atd, som sa rozhodla napísať niečo o sebe.
Mimochodom; neštudovala som len papiernictvo, ale aj účtovníctvo a marketing a dokonca aj výrobu keramiky.

A aby som nezabudla; aj na policajnú som chodila, ale idem pekne poporiadku.

Tak že škôlku a základnú preskočím lebo to obdobie môjho života bolo bezproblémové a šťastné, i keď rodičia sa hádali aj vtedy, ale nebolo to často.

Problém však nastal keď sme si mali vybrať na ktorú strednú
Ja som chcela pedagogiku, otcovi to bolo jedno, ale matka...tej veru nie.
Začala mi dohovárať, či som sa zbláznila zničiť si nervy s akýmisi sopľavými faganmi?!
Že mi bude oveľa lepšie ako policajtke a mám ísť na jej školu, že ona mi to vybaví.
Vtedy sa ozval otec, či sa zbláznila, veď ja nie som Češka a či sa ma chce zbaviť, že ma chce poslať do prahy?! Keby len do Brna, proti tomu by nič nemal, ale prečo Praha?!
Týždeň sa hádali jak psi, ale matka pritom aj konala; zavolala do prahy a vybavila mi, že ma tam bez všetkého prijali.
Preskočím moje hádky a plač ktoré som s ňou absolvovala a pokračujem s tým, že som na tej škole vydržala polroka so zaťatými zubami.
Zavolala som mojej tete, ktorá bola učiteľka v maďarskom hajduboszolményi na jednej súkromnej dievčenskej škole a prosila som ju o pomoc.
A moja teta mi pomohla a tak som na druhý polrok nastúpila na dievčenskú školu kde sme sa učili všetko aj nič, ale bolo to zaujímavé a mala som to tam rada.
Okrem maďarčiny, matiky, dejín a zemepisu sme sa učili hrať na hudobnom nástroji, základy účtovníctva a marketingu, pracovať s hlinou/keramika, piecť koláče a pracovať s papierom a všetko o papieri.
Dokonca som aj tancovala latinsko americké tance a chodili sme aj na súťaže.
Skrátka bolo mi tam super
Ale nenávisť mojej matky voči Maďarom bola taká silná, že nebola schopná zniesť, že jej dcéra je šťastná u tých feferónoch hnusných.
Pohádala sa s tetou, vynadala jej a zobrala ma odtiaľ.

Našťastie oco našiel riešenie s ktorým sme boli všetci spokojný.
Keďže jeho rodičia žili, vlastne otec mu stále žije v Seredi....a mal známych v Bratislave, prihlásil ma na maďarské gymnázium na dunajskej.
A bola som tam spokojná, ale osud to asi nechcel, aby som študovala ani tam, lebo po roku a pol som oslepla a musela som odtiaľ odísť.
Najprv do Levoče na strednú zdravotnú kde zdravá mládež študuje spolu so zrakovo postihnutým a cez prázdniny do nemocnice do Košíc na terasu, kde mi tie oči operovali a chvála bohu úspešne.
Ale po operácii som sa rozhodla ostať tu a dokončiť si maséra a po skončení ísť na špeciálnu pedagogiku buď tu v Levoči, alebo v Ružomberku.
Ale môj učiteľ psychológie špeciálnu pedagogiku študoval v Ružomberku, tak mi ponúkol pomoc a tak od nového školského roku budem študovať v Ružomberku na katolíckej univerzite.
Čo je viac ako isté

Dúfam grietusha, že som uspokojila tvoju zvedavosť

 Vyznanie

7 0 0 0 0

Komentuj

49 komentov k blogu