„Kde tá bláznivá baba zase trčí?!“ Rozčuľovala sa Vierka a hodila svoj elegantný kabát na najbližšiu posteľ. „Neboj sa o ňu, ona sa nestratí!“ Upokojovala ju Zuzka a zložila svoj batoh, vedľa postele u prostred. „Stále mi to robí, nech ideme kamkoľvek! A teraz, mi tu bude celý týždeň mondokovať!“ Rozčuľovala sa ďalej a Zuzku si vôbec nevšímala. „Ahojte baby!“
Do izby práve vošla Erika. Poobzerala sa a zamierila k jedinej volnej posteli pri okne. „Trochu som sa zdržala, ale už som tu.“ Usmiala sa a položila svoju obrovskú tašku na zem. „S tou maďarčinou, to myslíš vážne?“ Spýtala sa Vierka, už bez náznaku mrzutosti. Zuzka na ňu hľadela a žasla nad tým, ako rýchlo sa upokojila. „Samozrejme, že vážne! Páči sa mi, keď... veď uvidíš.“ Uškrnula sa Erika a v duchu dodala A strieľať si z Martina je zábava.) „Nie je to zlý nápad!“ Zvolala Vierka veselo a začala si vybaľovať tašku. „Kedy bude obed? Už som hladná.“ Ozvala sa Zuzka s čokoládovou tyčinkou v ruke. Obe dievčatá sa rozosmiali. Erika k nej pribehla a uchmatla si z kopu sladkostí vysypaných na posteli, orieškovú čokoládu. „Obed bude až o hodinu a dovtedy...
ti srdečná vďaka!“ Pobozkala Zuzku na líce a so smiechom ušla k oknu. „Vráť jej tú čokoládu!“ Nahnevala sa opäť Vierka. Erika na ňu zagánila a chcela čokoládu vrátiť Zuzke, ale ona odmietla: „Len si ju pekne nechaj! Chcem, aby si sa aj ty pekne zaguľatela!“ Povedala so smiechom a šibalsky na ňu žmurkla. „Keď si myslíš, že aj zo mňa bude taká guľa, ako z teba, tak sa veľmi mýliš.“ Smiala sa Erika, odbaľujúc si čokoládu.
Keď schádzali na obed, do jedálne na prízemí, na schodoch stretli Martina s kamošom. „Ahojte dievčatá!“ Pozdravili ich veselo. „Ideme sa najesť, už som hladný.“ Povedal Martin a pozrel na všetky tri. Erika sa zatvárila začudovane. „Si chladný? Ale tu je teplo!“ Všetci sa naraz rozosmiali. „Nie chladný, ale hladný!“ Vysvetľoval jej Martin so smiechom.
„Hladný, chladný! Kto má tomu rozumieť?!“ Rozčúlila sa a urazene od nich odbehla. „Ja jej to vysvetlím.“ Navrhol Peter, Martinov kamoš a odišiel za ňou. Stála v hale pri okne a dusiac v sebe smiech sledovala, ako vonku sneží. Postavil sa vedľa nej a chvíľu aj on pozoroval sneženie. Potom sa k nej obrátil: „Meg magyarázhatom neked?“ Opýtal sa potichu. Prekvapene naňho pozrela: „Mit akarsz megmagyarázni?“ Peter sa usmial:
„Hladný, znamená, éhes a chladný, znamená, hideg.“ Erika sa zvonivo rozosmiala: „Én neki azt mondtam, hogy hideg?“ Peter prikývol. „Akkor, mond meg neki, hogy hideg, mint egy hulla!“ Povedala so smiechom a obrátila sa k oknu. O chvíľu pribehla Zuzka a oznámila Petrovi, že Martin ho čaká v jedálni. Ešte chcel niečo povedať Erike, ale Zuzka ho prerušila: „Ja ju privediem, len pekne choď!“
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
smajlinka8
21. 3.marca 2008 22:56
jedine co sa mi na tom nepaci je ze tej madarcine nerozumiem taze xvilami neviem o com sa bavia ale inaq dobree ako vzdy
Napíš svoj komentár