Vierka si sadla k stolu a čakala na ostatných. Hnevala sa na Eriku, lebo zase sa jej podarilo upútať Martinovu pozornosť. Martin stál pri dverách a čakal na Petra. „Čo ti povedala?“ „Odkazuje ti; že si chladný, ako mŕtvola.“ Povedal Peter so smiechom. Martin sa uškrnul, lebo práve okolo nich prešla do jedálne a vrhla na neho žiarivý pohľad.
Po obede sa dievčatá vybrali von poobzerať sa po okolí. „Poďme, tam hore!“ Ukázala Erika na kopec, za ich chatou. „Ja, sa nechcem štverať na kopec!“ Protestovala Zuzka. Erika ju so smiechom schmatla za ruku a ťahala za sebou. „Len pekne poď, moja milá gulička! Uvidíš, že sa ti to bude páčiť!“ Vierka bez slova vykročila za nimi, sledujúc okolie, či niekde neuvidí Martina. Po niekoľkých metroch Erika zastala a ukázala pred seba: „Pozri, rúti sa na nás nejaká obrovská guľa!“ Zvolala a pustila Zuzke ruku. Hneď spoznali Árona vo fialovej kombinéze. V zápätí sa zjavili, Csabi so Zsoltim. „Tí naši Maďari, sú perfektní!“ Zasmiala sa Zuzka a zastala, aby počkala na svojho miláčika Árona. Aj Erika s Vierkou zostali stáť a počkali, kým vedľa nich zastanú ich kamoši z vlaku. Kým Vierka zmätene hľadela na Csabiho, Erika im veselo mávala. „Ten Csabi je pekný chalan, však?“
Pošepla svojej kamoške do ucha, keď si všimla jej pohľad. Tá len mykla plecom a neodvetila. Csabi sa jej páčil, ale Martin ju priťahoval, ako magnet. Chlapci zastali tesne pred nimi a natešene ich pozdravili: „Halou lányok!“ Erika hneď nahodila svoj maďarský prízvuk a donútila aj Vierku, aby sa s chlapcami bavila, len po maďarsky. O pár minút, sa už po okolí rozliehal ich veselý smiech.
„Všetci ostatní sa vybrali po butikoch, iba tieto tri dali prednosť prírode.“ Začuli známi hlas. Vierka sa obzrela a oči jej zasvietili, keď uvidela prichádzať Martina s Petrom. „My sme tam mali tiež namierené, ale táto bláznivá baba si to rozmyslela.“ Vzdychla si, keď k nim došli a hodila snehovú guľu, ktorú mala v ruke, do Eriky. Martin na ňu pozrel a keď jej v očiach uvidel tie šibalské ohníčky, ktoré tam zbadal už pred poludním, usmial sa. Erika sa zohla, nabrala do dlaní sneh, spravila si snehovú guľu a trafila ho, rovno do brady. „Ja viem mieriť.“ Uškrnula sa a utiekla. „No, počkaj!“ Zvolal so smiechom a rozbehol sa za ňou. Nemohol si pomôcť, to dievča sa mu páčilo. Zapáčila sa mu hneď, ako ju pred poludním uvidel prichádzať po ceste. Páčili sa mu, jej zlatohnedé, dlhé vlasy aj jej nádherné, mandľové oči. Vlastne, páčilo sa mu na nej všetko, dokonca aj tá jej maďarčina. „Erika, už stačilo! Budeš celá mokrá!“ Kričala za ňou Vierka, keď videla, ako ju Martin zvalil do snehu. „Igen anyuka, már megyek!“ Odvetila, smejúc sa na plné ústa. Vyskočila zo zeme a rozbehla sa k nej. „Anyuka, segícs!“ Kričala a schovala sa za jej chrbát. Csabi so Zsoltim sa rozosmiali a začali ju povzbudzovať: „Hajrá Erika! Hajrá Erika!“ Vierka urazene odfrkla a chcela odísť.
Martin vedel, že keď odíde ona, odíde aj Erika, preto ju zadržal: „Nechoď preč, radšej sa uvolni a pridaj sa k nám!“ „Dobre, ale Erike už dajte pokoj! Aj tak, je už celá premočená.“ Povedala s miernou výčitkou a vrátila sa k ostatným.
Pri večeri, sa Vierka venovala iba Martinovi, aj keď on hľadel väčšinou na Eriku. Keď sa najedli, dohodli sa, že sa stretnú o hodinu v jedálni. „Nezabudnite, že máme večierok!“ Zavolal Peter, keď už dievčatá boli na schodoch.
„Ideme žúrovať...lalala, ideme žúrovať...“ Spievala si Zuzka, kým sa prezliekala.
„V tých šatách, ani nie si taká tučná.“ Ozvala sa Vierka, keď sa na ňu pozrela. Obliekla si, čierne šaty rovného strihu s trištvrťovými rukávmi, ktoré ju zoštíhľovali. „Ukáž sa!“ Erika k nej pribehla, iba v spodnej bielizni, chytila ju za ruky a zatočila ňou. „Kočka!“ Prikývla uznanlivo. „Vlasy si vypneš na bokoch sponkami, trochu rúžu a Áron bude mať soka. Zuzka sa usmiala: „Asi som sa do Árona zaľúbila.“ Erika chcela niečo odvetiť, ale niekto zaklopal na dvere a do izby vošiel Martin. „Prepáčte dievčatá ...“ Zasekol sa uprostred vety. Hľadel na Eriku s vytreštenými očami a zabudol prečo prišiel. Zuzka sa rozosmiala a Erika začala kričať: „Te it mit akarsz?! Meny ki, máris meny ki!“ „Prepáč!“ Zamrmlal zmätene a vyšiel z izby. Len čo sa za ním zatvorili dvere, vyprskla smiechom. „Musela si ho vyhodiť?! Neprišiel predsa za tebou!“ Nahnevala sa Vierka a vybehla za ním na chodbu.
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
mariamagdalena
24. 3.marca 2008 05:32
Kris a toto si kedy začala sem dávať
Napíš svoj komentár