Niekde v horách V.

Vchádzajúc do jedálne, Erika pozrela na Vierku: „Naozaj sa už nehneváš?“ „Už som ti povedala, že sa nehnevám.“ Usmiala sa Vierka, sledujúc Martina na druhej strane miestnosti. Mala na sebe, jasnozelené mini šaty bez rukávov a lodičky na vysokom podpätku. Erika sa na ňu dívala a pomyslela si, že to prehnala so šminkami: „Vyzeráš, ako bábika.“ Usmiala sa a obrátila sa k Zuzke. „Tak čo Zuzička, poobzeráme sa po nejakých chalanoch?“ „Nejakých si môžeme obzrieť!“ Uškrnula sa a nenápadne ukázala na Martina. Ten sa práve blížil k nim, aj s Petrom v pätách. Zbadal ich, len čo vošli do jedálne a hneď zamieril k nim.

S Petrom a ešte s nejakými chalanmi, stáli v rohu pri okne a sledovali ostatných. Keď zbadal Eriku, oči mu zažiarili. (Je nádherná.) Povedal si v duchu, pričom sa usmial. „Mm, ide tvoja zlatovláska.“ Pošepol mu Peter, keď postrehol jeho úsmev. „Čože?“ Pozrel naňho nechápavo. „Aha, ty myslíš, Vierku...hm!“ „Mne sa páči, Erika.“ Pokračoval Peter: „V tých šatách a s tým účesom vyzerá, ako princezná.“ (Naozaj vyzerá, ako princezná.) Pomyslel si Martin. Vlasy mala vysoko vyčesané a vypnuté s veľkou sponou. Na sebe mala, krásne ružové šaty v páse zúžené. Peter ešte chcel niečo povedať, ale on už vykročil smerom k nim. Vierka sa mu poponáhľala naproti: „Vyzeráš, super.“ Povedala s úsmevom. „A ty, vyzeráš, ako bábika.“ Odvetil, čo mu práve napadlo. Nechápavo pozrel na Eriku so Zuzkou, ktoré sa práve nahlas rozosmiali. „Povedal som niečo...“ „Nič si z toho nerob! Smejú sa, lebo si doslova zopakoval, čo pred chvíľou povedala Erika.“ Skočila mu do reči Vierka.

Zábava už pokročila a Martin začal byť netrpezlivý. Chcel si zatancovať s Erikou, ale tá bola stále v spoločnosti niekoho iného.
Vierka konečne odišla tancovať s Petrom a on zostal pri stole sám. Naraz, zbadal Eriku stáť pri okne, celkom samú. Vstal a zamieril k nej: „Zatancuješ si so mnou?“ Opýtal sa jej za chrbtom. Pomaly sa k nemu obrátila a bez slova na neho hľadela. Stál tak blízko a bol taký pekný, že mala chuť ho pobozkať. „Igen.“ Prikývla po chvíli a podala mu ruku. Viedol ju na improvizovaný tanečný parket a usmial sa pri myšlienke, že ju bude držať v náručí. Tancovali spolu, v nemom objatí a obaja sa cítili, ako v nádhernom sne. Potom, sa pesnička skončila a sen sa rozplynul. Erika sa mu vytrhla z náručia a odišla z parketu.

„Najprv, na neho ziapeš, vyhodíš ho z izby a potom sa s ním objímaš!“ Vyčítala jej Vierka už neskoro po polnoci, kým sa prezliekali do pižama. „Ja, som sa s ním neobjímala, ale tancovala a iba jeden jediný tanec!“ Bránila sa a nahnevane hodila šaty na stoličku. „Vieš, že sa mi páči, však?“ Vierka bola podráždená a ona usúdila, že bude lepšie, keď zmierni tón. „Viem, že sa ti páči a ty vieš, že by som ti nikdy neprebrala frajera.“ Povedala pokojne a natiahla si nočnú košeľu. „Ale, on ešte nieje môj frajer.“ Zahundrala Vierka a otočila sa jej chrbtom.

Na druhý deň sa Erika vyhýbala tomu, aby zostala s Martinom osamote, čoby len na minútu. Počas raňajok, sotva povedala pár slov len, aby sa jej neprivravel. „Ma regel igen lehangúlt vagy.“ Poznamenal Peter. „Még aludnék.“ Usmiala sa a odpila si z čaju. „Egy jó erős kávé nem segítene?“ Spýtal sa a nečakajúc na odpoveď vstal od stola a išiel jej ju kúpiť. Martin bol zmätený zo svojich pocitov a pri raňajkách bol rovnako tichý, ako ona.

Predpoludňajší program mali organizovaný, preto sa Erika nebála, žeby sa ocitla s Martinom osamote. Všetci sa mali vhodne obliecť a obuť na pešiu túru po okolí. „Dáš si aj čiapku a rukavice?“ Opýtala sa Zuzka. „Toto, si dám.“ Erika ukázala na, čelenku, šál a rukavice na posteli. „To je krása!“ Zuzka s obdivom zobrala do rúk čelenku, potom aj šál a rukavice.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu