Niekde v horách VI:

„Sú to moje obľúbené farby; zlatá, čierna a bordová.“ Usmiala sa Erika a začala sa obliekať.
„To si dostala, od koho?“ Do izby práve vošla Vierka a jej pozornosť hneď upútali veci na posteli. „To je z Anglicka.“ Odvetila bez toho, aby sa na ňu pozrela. „Takže, od toho idiota!“ Uškrnula sa a išla si zo stolíka zobrať slnečné okuliare.

Erikin najlepší kamoš, už skoro rok pracuje v Anglicku. Volá sa Maroš a tak, ako Vierka neznáša jeho, on neznáša ju.

V lese bolo plno snehu a dosť ťažko sa im kráčalo. Vierka už bola unavená a mrzutá z toho, že Martin za ňou vôbec neprišiel. Držal sa v zadu s Petrom a ešte dvomi ďalšími chalanmi a ani raz, sa k nej nepriblížil. Erika naopak; bola vo svojom živle. Bláznila sa, mala dobrú náladu a všetko fotila. Niekoľko krát cítila na sebe Martinov pohľad, ale vtedy sa mu vždy otočila chrbtom.

„Tak mládež! Teraz, si dáme horúci grog a pri obede sa stretneme, o pätnásť minút!“ Zvolal vedúci skupiny po návrate do chaty. Dal si dole rukavice a sadol si k pariacemu hrnčeku. Vierka si sadla vedľa neho na voľnú stoličku a vyčítavým hlasom sa ozvala: „Nebol to práve najlepší nápad, vybrať sa na pešiu túru vtom snehu.“ Držala v dlaniach horúci hrnček a zohrievala si na ňom ruky. „Pozri sa na ostatných, tým to vôbec nevadí!“ Uškrnul sa a ukázal k neďalekému stolu, kde sedela skupinka chalanov, medzi ktorými bol aj Peter. (Kde môže byť Martin?) Pýtala sa v duchu a nespúšťala z nich oči. O chvíľu vošla usmiata Erika a Peter ju hneď zavolal, aby si išla sadnúť k nim. Bez slova si prisadla a on jej strčil do rúk pariaci sa nápoj. „Köszönöm!“ Poďakovala a odpila si poriadny glg. Ešte nestihla ani poriadne prehltnúť, už tam bol Martin. Usmial sa a sadol si k nej. „Podarili sa ti pekné zábery?“ Opýtal sa a uprel na ňu pohľad svojich modrých očí. Uškrnula sa a pokrútila hlavou, akože nechápe. Peter jej preložil otázku. Siahla do vrecka, vytiahla z neho niekoľko fotiek urobených polaroidom a podala mu ich. Martin si ich prezeral so záujmom. Naraz, zdvihol hlavu a uprel na ňu žiarivý pohľad. Vystrašene mu vytrhla fotky z rúk a pozrela na tú, na ktorú práve hľadel. „Ja... ja...“ Zapýrila sa, vstala a vybehla z miestnosti. Uškrnul sa popod nos, siahol po jej hrnčeku, oprel sa na stoličke a pomaly si uchlipkával z teplého nápoja.
(Po tajomky ma fotila.) Usmieval sa v duchu. Vierka to všetko sledovala a už po druhý krát pocítila k svojej kamoške nenávisť.

Po obede sa dievčatá chystali von. Dohodli sa s Maďarmi, že si pôjdu spolu zalyžovať. Zuzka bola nedočkavá a aj pri obede stále sledovala hodinky. „Chystáš sa niekam?“ Opýtal sa Martin. „Ideme si s chlapcami zalyžovať.“ Odvetila nadšene a vrhla spýtavý pohľad na Eriku. „Ty, sa vieš lyžovať?“ „Trochu.“ „Tak je to v poriadku, budeme sa hanbiť dve!“ Vydýchla so smiechom a napchala si do úst, pečený zemiak.

Erika nahnevane dohovárala Vierke: „Čo je to s tebou? Tešila si sa na lyžovačku a teraz sa ti nechce?!“ Myslela si, že najlepšia kamoška znamená pre ňu viac, ako chalan, ktorý o ňu neprejavuje príliš veľký záujem; ale asi sa mýlila. Vedela, že ostáva iba kvôli Martinovi, ale nechcela jej to vyčítať. „Zostaň si keď chceš, ale my so Zuzkou ideme!“ Povedala nahnevane a vyšla z izby. „Nechce?“ Opýtala sa Zuzka, ktorá čakala v hale. Erika pokrútila hlavou: „Martin spomínal, že po obede si chce trochu pospať, tak...“ „Nemusíš pokračovať.“ Uškrnula sa Zuzka a dala si čiapku.

Veselý smiech sa ozýval po celom svahu. Nie len Zuzka s Erikou, ale aj väčšina mládeže sa rozhodla, že si pôjde zalyžovať. „Már megjöt a haverod.“ Ozval sa Csabi mrzuto, keď zbadal prichádzať Martina. Erika tam pozrela: „Gyere!“ Zvolala a spustila sa dole svahom. Martin zastal a nechápavo za ňou hľadel, keď okolo neho prefrčala bez povšimnutia.
„S tými Maďarmi si rozumie lepšie, ako s nami.“ Povzdychol si Peter vedľa neho. „To je jej vec!“ Odvetil mrzuto a pobral sa ďalej.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu