„Ideme sa sánkovať... budeme sa pretekať...“ Tešila sa Erika, cestou do izby. „A ty, určite pôjdeš so svojou láskou, však?“ Uškrnula sa Zuzka, za Vierkiným chrbtom. Erika ju nahnevane štuchla pod rebro: „Zopakuj to ešte raz, možno to nepočula!“ „Prepáč, zabudla som!“ Ospravedlnila sa šeptom. Na šťastie, Vierka bola zahĺbená do svojich myšlienok a nič si nevšimla. „Vymýšľajú pre nás program, ako by sme boli školáci!“ Mrzuto si vzdychla, len čo vyšli na poschodie. „Zase má zlú náladu.“ Povzdychli si obe dievky naraz a pre istotu stíchli.

„Veľmi vám to spolu pristane. Dúfam, že vám to vydrží!“ Usmial sa správca a potľapkal Martina po pleci. Ten, naňho nechápavo pozrel. „Videl som vás ráno na chodbe. Erika, je výnimočné dievča a veľmi krásne.“ Dívali sa na ňu, ako k nim usmiata prichádza. „Ja to viem, veď preto som sa do nej zaľúbil.“ Odvetil Martin a chytil ju za ruku. „Vierka, sa hnevá.“ Povedala, len čo osameli. „Nech sa hnevá, keď sa jej chce!“ Uškrnul sa a pobozkal ju na ústa. „Poďme už, lebo chcem vyhrať preteky...!“ Zasmiala sa a vykročila hore svahom.

Spúšťali sa na sánkach a tá dvojica, ktorá za určený čas absolvovala najviac kôl, vyhrala. Chvíľu to vyzeralo, že vyhrá, Igor s priateľkou od vedľajšieho stola. Ale potom, prevzali vedenie Martin s Erikou a oni preteky aj vyhrali.
„Vyhrali sme... sme prví...“ Smiala sa Erika, so zdvihnutými rukami. „Hádam si len nepochybovala?!“ Zvolal Martin, tváriac sa urazene. „O tebe, nikdy!“ Skočila mu okolo krku a pobozkala ho na ústa. „Ľúbim ťa...ľúbim ťa...“ Šepkal jej medzi bozkami, držiac ju v tuhom objatí. „Gratulujem vám!“ Začuli za sebou Petrov hlas. Rýchlo sa obzreli. „Tváril si sa, že sa ti páči jej kamarátka a...“ Vyčítavo pozrel na Martina. „Všetci ste si mysleli, že sa mi páči Vierka, ale ja som to nikdy netvrdil.“ Uškrnul sa Martin, stále objímajúc Eriku. „Peťo, my sa ľúbime.“ Usmiala sa Erika. „To som pochopil, ale pochopí to aj ona?“ „Bude musieť!“ Odvetil Martin a stále ju objímajúc zamieril späť do chaty.

Zuzka šeptom oznámila Erike: „Je ešte mrzutejšia, ako bola. Teraz je v kúpelni, sprchuje sa.“ Erika pokrčila plecami: Nevšímaj si ju, to bude najlepšie!“ Povedala chytila ju pod pazuchu a spolu vošli do izby.

„Čudujem sa, že vás tie decké hry ešte bavia.“ Ozvala sa mrzuto Vierka, keď vyšla z kúpelne. „Nemala si odísť, bolo to fajn.“ Povedala Erika pokojne. „Samozrejme, že ti bolo fajn, v Martinovom náručí!“ Nahnevane vykríkla. Erika neodpovedala. „A ten Martin, ti je čo?“ Nezdržala sa Zuzka. Vierka sa zháčila: Chcela povedať, že je to jej frajer, že spolu chodia, ale nebola to pravda. „Zatiaľ nič, ale bude.“ Odvetila už krotkejšie. „Takže, je slobodný, a ako slobodný muž, môže objímať koho chce.“ Dokončila Zuzka a začala sa chystať na obed.

Pred tým, ako začali jesť, vyhlásili výsledky pretekov. A víťazná dvojica; je: Martin a Erika! Všetci začali tlieskať. „Ó, nevedela som, že ste vyhrali!“ Uškrnula sa Vierka a pozrela na Martina. „Veď sme predsa, tá najúžasnejšia dvojica na svete.“ Usmial sa a pozrel na Eriku. Naznačila mu, aby bol ticho, a tak, zmĺkol. Vierka chcela niečo odseknúť, ale Zuzka sa ozvala skôr, ako stihla otvoriť ústa: „Musíme sa pripraviť na večierok! Viete, že je to náš posledný žúr pred Silvestrom? Tak si ho musíme užiť! Hlavne, aby bolo dosť čokolády s ...“ „S lieskovými orieškami.“ Skočila jej do reči Erika. „Erika, daj si pozor,... od čokolády sa priberá!“ Vystríhal ju Peter a so smiechom jej mával, ukazovákom pred nosom. „Tak dobre dievčatá! Ideme nakupovať čokoládu!“ Zavelil Martin a pozrel na Eriku. Vierka vzdorovito zdvihla hlavu: „Ja, čokoládu nejem, takže...“ „V poriadku, si ospravedlnená!“ Skočil jej do reči a pustil sa do slepačej polievky. „Rozkaz šéfe! Ideme nakupovať čokoládu!“ Zopakovali Zuzka s Erikou a vyprskli smiechom.

O pol hodiny, už všetci štyria kráčali dolu kopcom. „Nemusel si byť na ňu, až taký, zlý.“ Povedala Erika vyčítavo, keď si ju Martin pritúlil. „Chcela si, aby išla s nami a aby...“
„Nie, len to nie!“ Skočila mu do reči a silnejšie sa k nemu privinula. „No vidíš!“ Usmial sa a rýchlo ju pobozkal. „Aha, aj Angela s Denisou idú na nákup!“ Zvolal Peter a pridal do kroku. „Nehnevajte sa, ale vám je aj tak lepšie, keď ste sami!“ Uškrnula sa Zuzka a pobehla za Petrom. „Peťo, počkajte ma!“ Volala za ním mávajúc rukami.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
ivhell  2. 4. 2008 19:05
oo 1.1.... haHA PRva:! Noo super.. kolkoo casti este planujes
 fotka
tinka246  2. 4. 2008 20:41
peken ako vzdy super len tak dalej kris
Napíš svoj komentár