Martin k nej od zadu pristúpil, ruky jej ovinul okolo pliec a nahol sa do predu. „Už sa toľko netráp, nestojí ti za to! A keď sa budeš toľko mračiť, spravia sa ti vrásky na čele!“ Usmial sa a pobozkal ju na čelo. Zdvihla ruky, pritiahla si jeho hlavu bližšie a pobozkala ho na ústa. „Chcem, aby si ma miloval!“ Pošepkala mu do ucha a pustila mu hlavu. V prvej chvíli stuhol od prekvapenia. „Len chvíľočku vydrž!“ Povedal potichu, celý omámený a odišiel za Petrom. O chvíľu sa vrátil a oči mu len tak žiarili, keď ju chytil za ruku a postavil zo stoličky.
„Poďme láska moja!“ Usmial sa a privinul si ju k sebe. Obaja zakývali Zuzke a vyšli z jedálne.
Niekoľko minút potom, ako Erika s Martinom odišli, vrátila sa Vierka. Bola prezlečená do tých istých šiat, ktoré mala na sebe prvý večer a bola ešte výraznejšie namaľovaná. “Ak sa to vôbec dá.“ (Vyzerá, ako cirkusový klaun). Pomyslela si Zuzka, keď ju zbadala. Sedela pri stole s Denisou z vedľajšej izby a o niečom veselo diškurovali. „Kde je naša sladká Erika, že tu nesedí s tebou?“ Opýtala sa, keď si prisadla. Poobzerala sa po miestnosti. „Tuším, že tu nie je, lebo ju nikde nevidím!“ Uškrnula sa a naliala si vína. „Išla sa nadýchať, čerstvého vzduchu.“ Pohotovo odvetila Denisa. „Mhm! A keďže, tu nevidím ani Martina, usudzujem, že išli spolu!“ „A tebe to vadí, však?!“ Nahnevala sa Zuzka. „Vôbec, ale vôbec mi to nevadí!“ Odsekla, zobrala si svoj pohár a odišla od nich.
Bolo päť hodín ráno, keď sa Erika prebudila v Martinovom náručí. (Pane Bože, už je ráno! Vierka spustí...) Pomyslela si zhrozene. Usmiala sa, keď si všimla, že už aj Martin je hore. „Miláčik, musím sa vrátiť do izby.“ Zašepkala a pobozkala ho na líce. Pritiahol si ju bližšie a ovinul sa okolo nej. „Nemôžeš odísť, lebo ja ťa nepustím...“ Usmial sa a začal jej bozkávať krk. „Milovať sa s tebou, je to najkrajšie na svete.“ Šepkal jej s ústami prilepenými na jej pokožke. Cítila jeho vzrušenie, ktoré sa zmocnilo aj jej a bolo jej jasné, že v tejto chvíli sa do svojej postele nevráti.
„Pozrime sa, naša sladká sa nám vrátila!“ Uškrnula sa Vierka, keď sa okolo siedmej zobudila a Eriku našla už prezlečenú s knihou v ruke. „Dobré ráno!“ Pozdravila, nevšímajúc si jej poznámku. Vierka odhodila prikrývku a vstala z postele. S rukami založenými na prsiach sa postavila pred ňu a nepríjemne sa zaškerila: „No, akú si mala noc, moja pekná?! Myslím si, že si sa nenudila, však?!“ Erika zatvorila knihu a položila ju na stolík. „Spala som.“ Povedala pokojne a čakala na jej ďalšiu reakciu. „A môžem vedieť, kde si spala?! A hlavne, s kým si spala?!“ Kričala celá červená v tvári. „Ty, to nevieš?“ Usmiala sa Erika a ani sa nepohla z miesta. Vierka očervenela ešte viac a zovreté päste si pritlačila k lícam. „Upokoj sa!“ Začula za sebou Zuzkin pokojný hlas. Otvorila ústa, že niečo povie, ale nevedela zo seba dostať ani jediného slova. Preglgla, zatvorila ústa, otočila sa a vbehla do kúpelne.
Martin s Petrom už sedeli pri raňajkách, keď dievčatá vošli do jedálne. Len čo došli k stolu, Martin vystrel ruku a pritiahol Eriku k sebe. „Natrel som ti vianočku, s maslom a medom.“ Povedal s úsmevom, a nestarajúc sa, že sa na nich díva celá jedáleň, pobozkal ju na pery.
„No, konečne!“ Zvolali chalani, od stola za nimi. Erika sa usmiala a sadla si vedľa neho. Zuzka vystrúhala grimasu ukrivdeného dieťaťa: „Aj ja si prosíím, natrieť vianočkuuu!“
„Keď budeš dobrá a prestaneš fňukať, možno natriem aj tebe.“ Smial sa Martin, nalievajúc si kakao. „Tak, to si radšej natriem sama!“ Odsekla so smiechom a dala sa natierať maslo na vianočku.
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
ink123a
7. 4.apríla 2008 01:40
Písanie ti ide lepšie ako hádky.
Napíš svoj komentár