Po raňajkách sa niektorí vybrali, na bobovú dráhu. Erika s Martinom a Peter s Angelou boli medzi nimi. „My, s Denisou sa prejdeme po obchodoch a sľubujeme vám, že keď sa budeme napchávať v cukrárni, budeme myslieť na vás!“ Povedala Zuzka so smiechom, keď tí štyria odchádzali. „Nič by sa vám nestalo, keby ste nám niečo doniesli!“ Zavolala ešte za ňou Erika.
Pri obede mali všetci dobrú náladu. Smiali sa a vtipkovali a nikto nevenoval pozornosť Vierke, ktorá si presadla k nejakým dvom zamračením dievčatám.
Erika s Martinom, sa po obede vybrali do obchodov. „Zuzka chcela ísť tiež s nami, ale chce, aby sme strávili čo najviac času osamote, keďže je to náš predposledný, vlastne posledný deň tu.“ Povzdychla si Erika, keď si sadli v cukrárni na kávu. Martin sa k nej naklonil a s úsmevom ju pobozkal. „Strávime ho celý spolu až do zajtra obeda, kým nenastúpiš na vlak. A o pár dní, prídem za tebou.“ Pošepol, keď sa od nej odtrhol.
Keď sa pred večerou vrátili do chaty, mali dobrú náladu a nepokazila im ju ani Vierka, ktorá stála v hale pri okne a zamračene ich pozorovala. Smiali sa a objímali, a tvárili sa, že ju nevidia.
Počas večere vládla uvolnená nálada. „A zajtra, budeme zase o rok staršíí...“ Zatiahla Zuzka a odpila si z pohára. „A skúsenejšíí...“ Pridal sa Peter. „A Zaľúbenejšíí...“ Pridala sa aj Angela, ktorá si prisadla k ich stolu. „Pozri na nich... a to oslava ešte ani nezačala!“ Zasmial sa Martin a bozkal Eriku na ústa.
Po večeri sa všetci išli prichystať na Silvestrovskú oslavu, ktorá mala začať presne o ôsmej. Zuzka si obliekla, dlhé, tmavomodré šaty, ktoré ju zoštíhľovali, ušité špeciálne na túto príležitosť. Zobrala si k nim, črievičky rovnakej farby a aj korále na krk. Erika ju učesala a jemne namaľovala, takže vyzerala naozaj dobre.
Zato Vierka vyzerala otrasne. Na Silvestrovskú oslavu, si vzala, dlhú róbu pomarančovej farby, črievičky, farby tmavého zlata, rovnakú kabelku a sieťku na vlasy. Okolo krku a zápästí si omotala zlaté retiazky a ako vždy, to prehnala s líčidlami.
Erika si tiež dala záležať, aby na Silvestrovskej oslave bola čo najkrajšia. Z domu si na túto príležitosť doniesla; nádherné bordové šaty, ktoré jej perfektne pristali a črievičky, rovnakej farby. Vlasy si ozdobila, malou hodvábnou ružičkou rovnakej farby, aké mala šaty. Pery a líca, si jemne prešla višňovým leskom a oči, zvýraznila ceruzkou. Nemá vo zvyku sa maľovať a keď už, tak len minimálne. „Bože, si nádherná!“ Zvolala Zuzka obdivne, keď sa jej ukázala. „Aj ty, si prekrásna!“ Usmiala sa Erika a chytila ju za obe ruky. Dievčatá sa rozosmiali a chystali sa výsť z izby, keď sa otvorili dvere a pred nimi sa zjavila Vierka v plnej paráde. Zuzka si priložila dlaň na ústa a pozrela na Eriku. „Vierka, ale nejdeme na maškarný ples.“ Povedala Erika pokojne. „Vi dve, nedokážete pochopiť, čo je to, extravagancia.“ Zaševelila povýšenecky, prešla popri nich, zo skrine vytiahla malú fľašku drahej voňavky a vložila si ju do kabelky. „Kamošky ma čakajú.“ Povedala a vyšla z izby. Dievčatá sa na ňu dívali s pobavenými tvárami, ale kým nezatvorila za sebou dvere, ani sa neozvali.
„Bude všetkým na smiech!“ Povzdychla si Erika a prvá vyšla z izby.
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ten čas kedy si to tam dala...