Nikolas zahalený v čiernom plášti s kapucňou stiahnutou hlboko do tváre stojí pritisnutý práve k jednému z tých stromov. Občas zdvihne zrak k zúrivému nebu, ale hlavu opäť rýchlo skloní. To počasie mu vyhovuje, v ňom zúri rovnaká búrka. Jeho oči sú ako tie križujúce sa blesky, jeho srdce duní rovnako ako to rozhnevané nebo...
Áno... Túto noc aj on lámal. Rovnako ako ten vietor láme konáre stromov, on lámal údy svojich priateľov. Lámal a neprestal kým nedolámal.
Siahol do vrecka vytiahol hrubý zväzok bankoviek, s odporom na ne pozrel a vyhodil ich do vetra. Diabolsky sa zarehlil a obrátil sa čelom k stromu. Poklonil sa mu, ako by mu chcel vzdať poctu a začal sa naň štverať. Na najvyššom z konárov, ktorý ho ešte udržal zastal, z druhého vrecka plášťa vytiahol hrubý povraz a koniec omotal o konár na ktorom stál. Zhodil zo seba plášť, na druhom konci povrazu urobil slučku a prevliekol si ju cez hlavu...
Skočil? ...Kto vie...
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
insomnya
19. 5.mája 2008 22:18
Neskočil... vrátil sa domov a podrezal si žily...
Napíš svoj komentár