OTRASNÝ DEŇ

Taký otrasný deň aký bol ten dnešný som dávno nezažila.
Ráno o 7, 00 už som sedela v čakárni na hematológii lebo na ten čas som bola objednaná.
Predo mnou už bolo 12 ľudí, takže dnu som sa dostala až o 8, 18, a to len na krvičku.
Sestrička, naozaj milá osôbka mi s úsmevom oznámila, že kým budú výsledky, nejaký čas potrvá, a že sa mám vrátiť o hodinu, ale keď sa vrátim o hodinu a pol nič sa nestane.
Tak sme sa s kamošom vybrali do mesta niečo si kúpiť pod zub lebo sme neraňajkovali.
...Hej hej, on ma všade sprevádza, ale k veci;
Kúpili sme si ešte na poliklinike pizzové fornetky, ale nejak nám to nestačilo, tak sme si na námestí kúpili zapekanku a kofolu, a išli sme si sadnúť na lavičku pred malým kostolom.
No, ako tak papáme a bavíme sa o Seleziánoch, že sme mohli ísť tam vyčkať tú hodinku prileteli k nám tie odporné holuby. Ten blbec ich začal kŕmiť, ale ja som bola na svoju milovanú zapekanku lakomá a hodila som im len omrvinky. Asi sa na mňa nasrali, lebo jeden z nich sa rozhodol osrať ma, a osral ma... sviňa jedna.

Fajn, v mierne nasratom stave som sa vrátila teda na polikliniku. Čakala som asi 15 minút kým pani primárke sa uráčilo zobrať ma.
Podrobnosti týkajúce sa môjho zdravotného stavu vynechám a budem sa venovať pani primárke.
Kým mi kontrolovala tie hladiny toho a toho v krvi jej dvakrát zazvonil telefón. (Každý by sa tlačil dnu prednostne, každý chce byť vybavený hneď, a na mňa nikto neberie ohľad, že ja som hotová). Hovorila nahnevane a ja som nevedela či mám byť ticho, či prikývnuť ako teľa... Bola som radšej ticho. Pár minút si niečo hundrala popod nos kým písala správu a naraz vybuchla: (Do riti aj s robotou! Do šľaka, ja to môžem všetko okašľať! ) A trieskala do klávesnice ako by ju chcela roztrieskať. Prestrašene som sa spýtala; Čo sa stalo?
A ona hneď spustila: Na takomto počítači mám pracovať? Nie sú schopní nám spraviť poriadny systém! Už tretíkrát som reštartovala program a stále sa to serie!
Ostala som onemená a iba som krčila plecami ako by som trpela nejakou nervovou chorobou. Asi si všimla že som vystrašená lebo ubrala volume, ale hromžiť neprestala. Konečne to dopísala a išla to vytlačiť... (Ja to seriem! ) Ďalší výbuch. Teraz som sa iba spýtavo na ňu pozrela. Nejde to vytlačiť, nereaguje! Nahnevane ukázala na tlačiareň a šmarila myšku o stôl. Vykašľala sa na mňa a išla sa prejsť do vedľajšej miestnosti. Išla som sa spýtať sestričky čo mám robiť a tá ma poslala von, aby som počkala kým prehrmí. Hrmelo skoro dve hodiny.
Prišli jej opraviť systém a ja som konečne dostala svoju správu a predpis na ďalšie tabletky.
Aby som sa schladila a dodala organizmu trochu sladkého, navrhla som kamošovi zmrzlinu.
Kráčame si domov, bavíme sa o pani primárke, pričom si lížeme zmrzlinu, keď ma jeden malý hajzlík znovu oserie, a to rovno na moju ručičku v ktorej držím zmrzlinu.
No nezabiješ ho?

 Denník

5 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu