Pokračovanie - dokončenie Lucie.

"Hneď sa vrátim. Správajte sa slušne!" Smiala sa Lucka a vyšla do kuchyne. O chvíľu sa vrátila s pohárom v ruke. Práve ho podávala Maťovi, keď vošla Marta. "Prepáčte, že som vás neprišla privítať skôr! Neviem, kde mi hlava stojí!" Povedala afektovane. "A prečo?" Opýtala sa Lucka. "Ách, moja drahá! Veď vieš predsa, že idem na ples a musím si vybrať garderóbu!" "Ahá! Na to som celkom zabudla." Smiala sa Lucka a rozosmiala aj Katku. "Neviem, čo je vám smiešne!" Urazila sa Marta. "Prepáč nám to, ale vieš... Martuška! My sme sa nesmiali tebe, ale..."
"Ja viem, že ty nevieš, čo je to elegancia a vkus!" "Ale, odpúšťam ti!" Povedala blahosklonne Marta. Maťo dopil svoju šťavu a mal čo robiť, aby zakryl zlosť, čo sa ho zmocnila. Marta mu bola vždy protivná a nemohol ju ani cítiť. "Obed je na stole." Prišla oznámiť starká. "Konečne!" Vydýchla si Lucka. Prešli všetci do kuchyne, kde bolo prestreté na obed. "Dúfam, že vám nevadí, že obedujeme v kuchyni. My sa tu stravujeme stále." Povedala starká, keď sa posadili k stolu. "Veď aj my jedávame v kuchyni." Usmiala sa Katka.

Presne o piatej, Lucka, Maťo a Katka sa pobrali za Tomášom, ktorý ich čakal pred cukrárňou. Keď zbadal Lucku, ktorá bola teraz ešte krajšia. Srdce mu poskočilo od radosti. Zvítal sa s Maťom a Katkou a náruživo Objal Lucku. "Čo by ste povedali na to, keby sme sa išli na chvíľu prejsť?" Pozrel sa spýtavo na Maťa. "Prechádzka na čerstvom vzduchu nám iba prospeje." Odvetil Maťo. A tak, vybrali sa pešo do centra, kde mali svoje hniezdočko. "Silvestra, nebudeme oslavovať len my štyria." Hovoril Lucke potichu. " A kto s nami bude?" "Lenka s priateľom." "Naozaj!" Potešila sa Lucka. "A kedy príde?" "Príde trochu neskôr, okolo siedmej." Odvetil jej Tomáš a opäť ju bozkal. Bozkával ju celou cestou, čo Maťa nesmierne hnevalo.
"Už som zvedavá, na to vaše hniezdočko." Smiala sa Katka, keď Tomáš odomykal dvere. "Veď uvidíš." Odvetil jej Tomáš. Keď si vyzliekli bundy, vošli do obývačky. "Spravte si pohodlie! My sme hneď pri vás." Usmiala sa Lucka a vyšla s Tomášom do kuchyne. Katka sa poobzerala po izbe. "Majú to tu krásne." Povedala potichu. "Lucka mala vždy dobrý vkus." Odvetil jej Maťo. Lucka s Tomášom sa vrátili s kávou a táckou plnú zákuskov. "Toto, musíte ochutnať!" Povedal Tomáš, keď Lucka položila zákusky na stôl. "Prečo musíme?" Opýtala sa Katka. "Lebo ich piekla, moja Lucka." Odvetil Tomáš, s nemalou dávkou pýchy. "Tak sa dajme do toho!"Povedal Maťo a vzal si zákusok. Asi o hodinu, prišla Lenka s priateľom. Lucka sa s ním stretla iba raz, ale zdal sa jej milý. Dobre sa bavili a zdalo sa, že Marek si bude lepšie rozumieť s Maťom, ako s Tomášom. Tomáš si preto ťažkú hlavu nerobil. Pre neho bola dôležitá Lucka. Približne o jedenástej, vyšli von na námestie pozrieť si program. Dlho sa však nezdržali, lebo nový rok chceli privítať v pokoji. Presne o polnoci, si pripili na zdravie a lásku. Potom vyšli na balkón a otial pozorovali ohňostroj. "Ľúbim ťa." Šepkal Tomáš Lucke do ucha, keď ju objal. "Aj ja ťa ľúbim." Šepkala mu aj Lucka. Všetci boli veselý, dokonca aj Maťo. Bol veselý, aj keď veľmi trpel. Trpel, lebo Lucku stále zbožňoval a vedel, že ju bude zbožňovať, kým bude žiť.

Marta sa vrátila z plesu okolo šiestej ráno. Strašne ju bolela hlava a bolo jej zle. Prehnala to s alkoloholom a teraz to ľutovala. Išla sa pozrieť do starkynej izby, či je už doma. Starká už bola doma a spala. Nazrela aj do Luckinej izby, ale tá bola prázdna. (Tá hnusoba, je určite so svojim hlúpym frajerom.) Povedala si v duchu a zatvorila dvere. Strašne závidela Lucke. "Veď počkaj!" Zaškerila sa na dvere a išla sa osprchovať.

O piatej ráno, sa Katka s Maťom vrátili do hotela. Aj Marek odišiel domov, krátko po nich. Lucka s Tomášom a Lenkou si ľahli spať. Lenka si ľahla v obývačke a Lucka s Tomášom išli do spálne.
Zobudili sa o jedenástej a dali si kávu. "To bola noc, čo?" Smiala sa Lenka. "To teda bola." Smiala sa aj Lucka a objala ju. "Som šťastná, že si oslavovala s..." "Hej, ja tu nie som?" Zatváril sa Tomáš dotknuto. "Je tu niekto?" Smiali sa tie dve a dali mu pusu.
"Som taký šťastný." Usmieval sa, od ucha k uchu. Presne na poludnie, Tomáš s Lenkou odviezli Lucku domov. Počkali, kým vojde do domu a potom sa aj oni vrátili domov.

Keď vošla do domu, zmocnil sa jej zlý pocit. Nevedela si to vysvetliť, čo to môže byť. Išla za starkou, aby jej zaželala šťastný nový rok. Bola v kuchyni a práve si robila kávu.
"Šťastný nový rok!" Usmiala sa Lucka a pobozkala ju na čelo. "Šťastný nový rok, aj tebe moja milá." Usmiala sa starká a tiež pobozkala svoju vnučku. "Tak čo moja, ako bolo?" Spýtala sa zvedavo. Lucka jej s úsmevom odvetila: "Starká moja, bol to najkrajší Silvester v mojom živote." "Tak prečo si smutná?" "Nie som smutná, iba unavená. Poslednú dobu som často unavená. Neviem, čo mi je!" "Mala by si navštíviť lekára!" Povedala starká s úzkosťou. "Mala by som navštíviť, svojho mnícha." Vzdychla si Lucka. "Čo to hovoríš moja?"
"Nič starká, nevšímaj si ma!" Zahovorila rýchlo Lucka. "Ale moja, čo ti je?"
"Chýba mi Rďalbiet." Povedala potichu. "Ten mních?!" Zvolala vystrašene starká. "Starká, upokoj sa! Povedala som, že mi chýba a nie, že za ním pobežím." Smiala sa Lucka. "Ešte že tak!" Vydýchla si tá dobrá duša.
Marta ležala v posteli, keď za ňou prišla Lucka. "Šťastný nový rok!" Popriala jej s úsmevom. "Ako môžem mať, šťastný nový rok, keď som chorá?!" Zavrčala Marta. "A čo ti je?" "Ako by ťa to zaujíma lo?!" Kričala Marta. "Ja nezaujímam nikoho, o mňa sa nikto nestará! Ale, keby..." "Tak dobre, nechám ťa odpočívať." Nenechala sa vyprovokovať Lucka a vyšla
z izby.

Nasledujúci deň, Marta nemala o nič lepšiu náladu. Hnevala sa na Lucku, lebo včera sa jej nepodarilo vyprovokovať ju. Lucke bolo ráno zle od žalúdka. Marta si z nej škodoradostne uťahovala: "Hádam, si sa nenechala nabúchať?!" "Predstav si, že nie!" Odsekla jej Lucka. O Desiatej prišli Katka s Maťom. Dnes budú obedovať v ich hniezdočku, iba oni štyria. "Maťo chcel prísť skôr, aby mohol byť s tebou." Smiala sa Katka, keď sa posadila v Luckinej izbe. "Nepreháňaj!" Povedal Maťo ostro. "Aj ja chcem byť s vami, čo najviac." Usmiala sa Lucka. "Zajtra odchádzate domov a ja by som chcela, aby ste zostali." Maťo sa na ňu vďačne usmial. Dali si kávu a chystali sa von. Pred obedom sa chceli ešte prejsť. Už boli na odchode, keď si Lucka spomenula, že si zabudla zobrať peňaženku. "Počkajte ma tu, hneď sa vrátim!" Povedala a rozbehla sa do svojej izby. Na schodoch sa skoro zrazila s Martou. "Už ideš von?" Spýtala sa Marta. "Veď vidíš." Odvetila Lucka a chcela ísť ďalej. Marta do nej strčila a Lucka sa skotúľala dole. Keď Maťo videl, ako Lucka padá, rozbehol sa ako šialený. Keď ju dvíhal zo zeme, od bolesti zastonala: "Áu, moja noha!" "Čo máš s nohou, bolí ťa?" Opýtal sa vystrašene. "Myslím, že ju mám zlomenú." Odvetila bolestivo. "Treba ťa zaniesť k lekárovi!" Povedala Katka, keď jej ohmatala nohu. "Čo sa stalo?" Pýtala sa starká vystrašene, keď vyšla z kuchyne a zbadala Lucku. "Lucka spadla zo schodov!" Plakala Katka. "Zavolajte sanitku!" "Má zlomenú nohu." Povedal Maťo a vytočil číslo na pohotovosť. "Prečo tu stojíš, ako také drevo?!" Oborila sa Na Martu Katka. "Sanitka tu bude o chvíľu." Povedal Maťo a na Martu sa ani nepozrel. O niekoľko minút prišla sanitka, ale s Luckou mohol ísť len jeden.
"Idem ja!" Povedal Maťo. Zobral Lucku na ruky a vyniesol ju do sanitky.

Starká s Katkou, si zavolali taxík a išli za nimi. Keď tam došli, Maťo s Luckou už boli v ambulancii. Tak si sadli v čakárni a čakali. "Mali by sme zavolať Tomášovi." Povedala Katka, keď si spomenula, že sú dohodnutý na obed. "Máš pravdu moja, treba mu zavolať." Odvetila starká a vyťahovala z kabelky Tomášovo číslo na mobil. Katka vytiahla mobil z kabelky a zavolala Tomáša. Ten, keď počul, čo sa stalo, ako blázon utekal do nemocnice. "Kde je?!"Pýtal sa rozrušene, už o niekoľko minút. "Upokoj sa chlapče, je vo vnútri. Práve ju vyšetrujú." Upokojovala ho Luckina starká. "A kto je tam s ňou?" "Buď pokojný, je tam s ňou Maťo." Povedala Katka. "Idem tam!" Odvetil a zaklopal na dvere. Keď sa dvere otvorili, povedal: "Tam je moja snúbenica." Odtisol sestru a vošiel. Lucke práve dávali nohu do sadry. "Vy ste kto? A čo tu robíte?" Opýtal sa lekár. "Ja musím byť pri nej! Je to moja snúbenica." Odvetil mu Tomáš a podišiel k Lucke. "A potom, čo ste jej vy?" Spýtal sa Maťa. "Ja som jej priateľ." Odvetil Maťo. "No dobre, ale obaja tu nemôžete zostať!"
"Keďže, už dorazil jej snúbenec, ja môžem čakať vonku." Povedal Maťo a vyšiel do čakárne. Keď Lucke dali nohu do sadry, pre istotu jej zobrali aj krv. Lucka s Tomášom vyšli do čakárne a sadli si. "Tak, čo povedal lekár?" Spýtali sa starká s Katkou súčasne. "Ešte chvíľu musíme čakať, na výsledky." Odvetila Lucka. "Na aké výsledky?" Nechápala starká.
"Pre istotu, jej zobrali aj krv." Povedal Tomáš a pobozkal Lucku. Čakali asi štvrť hodiny, keď sa otvorili dvere a sestra zavolala dnu Tomáša s Luckou. Keď vyšli, Lucka sa šťastne opierala o Tomášovo plece. Ten sa zas tváril tak, , ako by mu preskočilo. Usmieval sa od ucha k uchu a slzy mu tiekli po tvári. "Čo je? Čo povedali?" Pýtali sa, jeden cez druhého. "Ja...ja...ja, budem otcom!" Dostal konečne zo seba. "Čo to hovoríš?" Neverili vlastným ušiam. Lucka sa opierala o Tomáša a bola taká šťastná, ako ešte nikdy predtým.
Tomáš ju zdvihol a vyniesol do auta.

Tomáš odviezol Lucku domov. Nestaral sa o Martu. Bolo mu jedno, že ho uvidí. Chcel, aby sa dozvedela pravdu. Chcel, aby sa už skončilo to divadielko okolo tej bláznivej. Zaparkoval auto pred bránou a zobral Lucku na ruky. Marta ich nepočula, lebo bola v kúpelni a mala pustenú hudbu. Bola nervózna, tak si napustila vaňu a vyliala si do nej pol fľašky vonného oleja. Tomáš položil Lucku na gauč a sadol si k nej. Bol šťastný, lebo nevedel to, čo vedel Maťo. Lucka mu cestou do nemocnice povedala, že to Marta do nej strčila. Preto spadla zo schodov. Bál sa o Lucku, preto oslovil Tomáša: "Chcel by som ti niečo povedať!" "Čo sa stalo?" Spýtal sa Tomáš. "Nie tu. Poďme na chvíľu von!" Odvetil Mu Maťo. Tomáš s ním vyšiel na dvor. Keď sa po niekoľkých minútach vracali dnu, Marta práve vychádzala z kúpelne. Keď zbadala Tomáša, rozbehla sa k nemu. "Drahý môj! Ja som vedela, že to dlho bezomňa nevydržíš!" Tomáš ju chytil za zápästia a vykrútil jej ruky do zadu. Tlačil ju pred sebou až pred dvere obývačky. "Ty hnusná zmija! Ty si sa opovážila ublížiť mojej Lucke!" Škrípal zubami a vsotil ju dnu. Marta vypliešťala oči na Lucku. "Tvoja Lucka?" Pozrela naňho nechápavo. "Áno, moja Lucka a už dávno moja!" Povedal Tomáš. Sadol si k Lucke a nežne ju objal. "Tak ty si ma nechal, kvôli nej?!" Rozkričala sa Marta. "Tak on ma nechal, kvôli takej chudere! Kvôli takej...!" "Drž hubu!" Zreval na ňu Maťo. "Mala si skapať! Prečo si len neskapala?!" Ziapala, ako šialená a chcela sa vrhnúť na Lucku.
Tomáš s Maťom na ňu skočili a vyhodili ju z obývačky.

Marta bola zatvorená vo svojej izbe. Už bol čas obeda a starká sa išla spýtať, či sa pôjde najesť. "Nejdem! A daj mi pokoj!" Zvrieskla na ňu a zabuchla jej dvere pred nosom. Starká sa vrátila veľmi smutná. Práve sa chystali jesť, keď zazvonil zvonček. "Kto to môže byť?" Pýtala sa starká a išla otvoriť. O chvíľu sa vrátila celá nesvoja. "Je tu jeden mladý muž, ale je veľmi čudný a z toho čo hovorí, rozumiem iba Luckine meno." Lucka vedela, kto to je. Vedela, že príde. Cítila to už niekoľko dní. "Pusti ho dnu starká!" Povedala s úsmevom.
"Kto je to?" Pozrel sa naňu Tomáš. "Hneď uvidíš!" Do kuchyne vošiel mladý, pekný, muž. Bol trochu tmavšej pleti, mal trochu šikmé oči a bol čudne oblečený. A hovoril po anglicky. Pozdravil, skrížil ruky na hrudi, sklonil hlavu a zostal stáť pri dverách. Až keď ho Lucka oslovila, spustil ruky a zdvihol hlavu. Podišiel k nej a pobozkal ju na čelo. Katka s Maťom sa nevedeli spamätať z prekvapenia. Tomáš naňho vyvaľoval oči. "Kto je to?" Spýtal sa znova. "Ešte si na to neprišiel?" Usmiala sa Lucka. "To je ten tvoj mních?" Užasol Tomáš. "Myslel som si, že je to nejaký starý pán!" "A on je mladý." Zasmiala sa Katka. Lucka ich navzájom predstavila. Predstavila mu aj starkú, aj keď tá sa ho bála. Pozvali ho na obed a on to s radosťou prijal.

Po obede sa presunuli do obývačky. Tomáš posadil Lucku na gauč a sadol si k nej. Katka s Maťom si k nim prisadli a starká s Rďalbietom sa usadili v kreslách. Starká uvarila kávu a kvôli hosťovi zo špajze doniesla bylinkový likér. "Čo ťa privádza do našich končín?" Spýtala sa Lucka plynulou angličtinou. "Potrebuješ ma. Chcela si, aby som prišiel." Odvetil jej Rďalbiet s úsmevom. Mal pravdu. Potrebovala ho. Chcela, aby prišiel. Volala ho a vedela, že príde. Nechápala to, ale bolo to tak. Keď zazvonil zvonček pri bráne, vedela, že je to on. "Prepáč mi!" Usmiala sa a odpila si z kávy. Povzbudivo na ňu pozrel. Lucke sa zdalo zbytočné porozprávať mu všetko, čo sa stalo. Vedela, že všetko vie. Kvôli ostatným však musela. Oni by to nepochopili. Začala rozprávať a pomaly sa do rozhovoru zapájali aj ostatní. Starká dopila svoju kávu a odišla do kuchyne poumývať riad. Ona po anglicky nerozumela ani slovo. O chvíľu za ňou vyšla aj Katka, aby jej pomohla. Tomášovi sa Rďalbiet zo začiatku nepáčil. Nepáčilo sa mu, že je taký mladý a pekný. Teraz sa však, nejakým zázrakom upokojil a vôbec nežiarlil. Lucka vedela, že Rďalbiet s ňou potrebuje hovoriť o samote. A ona s ním tiež musela rozprávať. "Miláčik, pomôžeš mi dostať sa do mojej izby?"
Spýtala sa Tomáša. "Prečo chceš ísť do svojej izby?" Nechápal Tomáš. "Potrebujem sa o samote porozprávať s Rďalbietom." Odvetila mu pokojne. "O čom?" "Prosím ťa, nepýtaj sa!" Usmiala sa Lucka. "Tak dobre." Vzdychol si, zdvihol ju na ruky a vyniesol ju do jej izby.
Kým Lucka bola vo svojej izbe s Rďalbietom, Tomáš s Maťom sa bavili v obývačke. Starká s Katkou, dali do poriadku kuchyňu a vrátili sa k nim. "Bože môj! Nevedela som, že Lamaistický mních vyzerá takto!" Povedala starká, ešte vždy trochu vykoľajená. "Veď, všetci takto nevyzerajú!" Usmiala sa Katka. "Rďalbiet nieje obyčajný mních." Dodal Maťo. "Čo to znamená?" Spýtal sa Tomáš. "No,...on je..." (čarodejník). Chcela povedať Katka, ale Maťo jej skočil do reči. "On je učenec." Hneval sa na Katku, že skoro prezradila, čo si Lucka určite nepriala, aby vedeli. "Už sú tam dlho. O čom môžu debatovať?" Spýtal sa Tomáš. "Buď pokojný! Oni dvaja, si vždy majú čo povedať." Odvetil Maťo s úsmevom. V tom sa otvorili dvere a vošla Lucka. Opierala sa o Rďalbieta a tajomne sa usmievala. Tomáš vyskočil a pribehol k nej. Zdvihol ju do náručia a odniesol si ju na gauč. Rďalbiet sa usmial a išiel si sadnúť na svoje miesto. Ešte sa chvíľu bavili, potom sa Rďalbiet ospravedlnil: "Musím sa vrátiť do hotela. Rozlúčil sa a odišiel. Asi hodinu po ňom, sa rozlúčili aj Katka s Maťom. "Musíme sa ísť pobaliť, zajtra odchádzame." Usmiala sa Katka. "Ráno sa ešte prídeme rozlúčiť." Povedal Maťo pri odchode.

Starká plakala, keď balila Lucke veci. Vedela, že takto to bude najlepšie, ale bolo ťažké rozlúčiť sa s Luckou. Veľmi Lucku ľúbila, ale bola tu aj Marta a ona... Bolo hrozné pomyslenie, že by mohla Lucke ublížiť. "Odpusť jej to, moja drahá!" Plakala starká. "Už na to nemysli! Nesmieš sa trápiť!" Upokojovala ju Lucka. "Budeš mi veľmi chýbať, moja milá!" "Prečo by vám chýbala, keď sa uvidíte každý deň. Veď k nám budete chodiť každý deň, či nie?" Usmial sa Tomáš. "Máš pravdu, chlapče." Usmiala sa aj starká a utrela si slzy. Tomáš zdvihol Lucku na ruky a vyniesol ju do auta.

Sviatky sa skončili a Tomáš musel ísť do školy. Trápilo ho, čo bude s Luckou celý deň, keď bude doma sama. "Neboj sa, nič sa mi nestane!" Smiala sa Lucka. Dnes ešte potrebovala byť doma sama. Príde Rďalbiet a Tomáš pri tom nemôže byť. Nebola rada, že pred ním má tajnosti, ale on by to nikdy nepochopil. Práve raňajkovali, keď zazvonil zvonček. "To sú určite, Katka s Maťom." Usmiala sa Lucka. Tomáš išiel otvoriť. "Ty si čarodejnica!"
Smial sa, keď sa k nej vrátil. "Povedali, že sa prídu rozlúčiť. Čo si zabudol?" Tomáš na to naozaj zabudol a teraz sa ospravedlňoval. "Prepáčte mi, ale..." "A čo?" Smiala sa Katka. "Prišli sme sa iba rozlúčiť. Musíme utekať, o chvíľu nám ide autobus." Povedal Maťo. Srdečne sa rozlúčili a už aj utekali. O chvíľu odišiel aj Tomáš a Lucka konečne ostala sama. Nečakala dlho. O pol hodiny zazvonil Rďalbiet a ona ho pustila dnu. Keď sa na obed vrátil Tomáš, Lucka ho privítala s úsmevom. "Bolo príjemné trochu si oddýchnuť, ale zajtra idem do školy." Tomáš sa zasmial. "Ty chceš ísť do školy, zo zlomenou nohou?" "No a! Veď ma už nebolí." Objal ju a chcel pobozkať, keď jej zbadal na krku retiazku. "A toto máš odkiaľ?" Spýtal sa a dotkol sa retiazky. "Bol tu Rďalbiet." Usmiala sa Lucka. "Prišiel sa rozlúčiť a priniesol mi darček." Na krku mala zlatú retiazku, na ktorej visel čierny drahokam. "Budhistickí mnísi majú také drahé šperky?"Usmial sa Tomáš a konečne ju pobozkal.
"To nieje šperk, ale amulet. Má ma chrániť od všetkého zlého." Povedala Lucka. (Keby si tak vedel, to čo nemôžeš!) Vzdychla si v duchu.

Lucka mala nohu v sadre tri týždne. Rďalbiet jej ju napravil, ešte pred odchodom. Vedela, že by to nikto nepochopil, preto ju znášala. Keď jej ju lekári dali dole, žasli. "Tá noha vyzerá, ako keby nikdy nebola zlomená!" A Lucka sa len tajomne usmievala. Už bol najvyšší čas. Svadbu mala už o týždeň a musela stihnúť kopu vecí.

A už tu bol deň D. V oboch rodinách bolo ako v blázinci. Všetci sa chystali na sobáš v kostole, ktorý sa začne na pravé poludnie. Tomáša už skoro ráno vyhodili z bytu, aby mohli prichystať Lucku. Dala si ušiť nádherné dlhé šaty, z bledulinko zeleného hodvábu, vyšívané zlatou niťou. Aj závoj a rukavičky mala rovnaké. Tomáš sa tiež chystal, v dome svojich rodičov. On mal, tmavomodrý oblek s bielou hodvábnou košeľou a hodvábnu tmavomodrú kravatu. Bol na nich krásny pohľad. Blížila sa dvanásta hodina a všetci sa vybrali do kostola. Konvoj aut sa vydal cez mesto s ohlušujúcim trúbením. Presne o dvanástej sa začal obrad. Lucku k oltáru viedol jej otec, presne ako si to vysníval. Tam ju odovzdal Tomášovi a sadol si vedľa svojej ženy, ktorá od dojatia plakala. Bolo to krásne. Z chóru znela Ave Mária a všade bolo plno kvetín. Keď sa obrad skončil, mladomanželia sa odfotili s kňazom. Pred kostolom prijímali gratulácie. Každý chcel potriasť ženíchovi rukou a pobozkať nevestu. Potom sa všetci vybrali do reštaurácie, kde už bolo všetko pripravené na svadobnú hostinu.

Sála bola nádherne vyzdobená. Všade bolo plno kvetín a na malom pódiu hrala kapela. Svadobčania si posadali okolo stolov a všetci sa veselo zhovárali. Keď im priniesli aperitív, otec nevesty vstal a predniesol prípitok. Po ňom vstal aj ženíchov otec a tiež predniesol prípitok. Zábava sa rozprúdila. Všetci boli veselý a tešili sa zo šťastia mladomanželov. Lucka s Tomášom začali tanec, aby si aj ostatní mohli zatancovať. Potom si Lucka zatancovala s otcom, ktorý žiaril rovnako, ako ženích. "Si nádherná. Ešte nikdy som nevidel, takú krásnu nevestu." Zašepkal jej otec. Lucka sa zasmiala a pobozkala svojho otca na líce. Potom ju požiadal o tanec jej svokor. "Si tá najkrajšia nevesta na svete. Žiariš, ako slniečko." Povedal jej, keď ju odprevadil k stolu, kde ju odovzdal Tomášovi. "Nie si unavená miláčik?" Spýtal sa, s rozžiarenými očami. "Ani trochu." Smiala sa Lucka a pobozkala svojho manžela. Keď sa napila, opäť si išli zatancovať. Maťo sedel pri stole a čakal na príležitosť zatancovať si s Luckou. Naskytla sa mu, keď Lucka poslala Tomáša, aby si zatancoval s Katkou. "Si šťastná?" Spýtal sa jej, keď ju viedol na parket. "A nieje to vidieť?" Usmiala sa Lucka. "Žiariš, ako slniečko." Zašepkal a oči sa mu rozžiarili. "Už si druhý, čo mi to hovorí." Smiala sa Lucka. Tancovali spolu a Maťo bol šťastný, nesmierne šťastný.

Na druhý deň, Lucka s Tomášom nevyliezli z postele, skoro celý deň. Byt mali zaprataný, ešte nerozbalenými darčekmi. Až keď o tretej poobede zazvonil zvonček pri dverách, museli vstať. "Neotvárajme!" Mrmlal Tomáš. "Musíme, to sú určite, Katka s Maťom." Odvetila Lucka a stiahla z neho paplón. "Tak ty si zvedavá na moje nahé telo!" Smial sa Tomáš a vrhol sa na ňu. Začal jej bozkávať krk a prsia a Lucka vedela, že keď rýchlo niečo neurobí, Maťo s Katkou ostanú vonku. "Veľmi rada by som s tebou pokračovala v tom, čo si práve začal, ale vonku čakajú moji najlepší kamoši." Povedala a vyskočila z postele. Rýchlo si na seba hodila župan a išla otvoriť. Tomášovi neostalo nič iné, iba urobiť to isté. "Poďte ďalej, urobím kávu!" Usmial sa Tomáš, keď ich Lucka pustila dnu. "Hádam sme vás nevyrušili, v niečom príjemnom?" Smiala sa Katka. "My sme ešte spali." Odvetila Lucka. "Prepáčte, že sme vás zobudili!" Ospravedlňoval sa Maťo. "Neospravedlňuj sa, nemôžeme predsa celý deň spať!" Upokojovala ho Lucka. Tomáš urobil kávu a doniesol zákusky, čo našiel v kuchyni. Keď dopili kávu, Tomáš sa ozval: "Prepáčte nám, ale my sa ideme osprchovať a obliecť. Vy si spravte pohodlie a cíťte sa ako doma!" Vstal, objal Lucku a spolu vošli do kúpelne. Maťo za nimi pozeral a slzy sa mu tisli do očí. Ľúbil Katku, ale nikdy tak, ako Lucku. O pár minút sa vrátili, už oblečený a dali sa do rozbaľovania darčekov. Maťo bol veselý a zo všetkého si robil srandu. Katka sa tešila, ale Lucka vedela, ako veľmi trpel.

Na druhý deň, mladomanželia odcestovali na svadobnú cestu. V škole im dali týždeň voľna a tak sa vybrali do Grécka. Lucka by rada išla do Nepálu, ale vedela, že by to nebolo správne. Peňazí mali dosť, takže mali čo utrácať. Ľutovali len to, že mali iba týždeň voľna. Nebolo to také, ako by to bolo v lete, ale aj tak bolo načo sa pozerať. Cítili sa tam dobre. Vrátili sa ovešaný darčekmi. Pre každého niečo kúpili. Lucka dokonca aj na Martu myslela. Tomáš sa hneval, keď jej kupovala malú brošničku s perlou. "Je to moja sesternica." Usmiala sa Lucka a odložila darček do kabelky.

Keď sa vrátili z Grécka, už aj Marta bola doma. Lucke na svadbe nebola. Odišla ešte v ten deň, keď Lucke dali dole sadru z nohy. Zariadila si to tak, aby na Luckinej svadbe nemusela byť doma. Teraz už sú všetci späť a život sa vrátil do starých koľají. Lucka sa s Martou nerozprávala a darček jej poslala po starkej. Ona ich naďalej nenávidela, ale darček prijala. "Utopila by ťa v lyžičke vody, ale darček si zoberie." Vzdychol si Tomáš. Starká bola nešťastná, ale pomôcť si nemohla. Milovala Lucku, ale mala rada aj Martu.

Lucka ďalej chodila do školy, aj keď bola stále väčšia a väčšia. Tomáš jej každý večer hladkal brucho a prihováral sa bábätku. "Hej ty tam, počuješ ma? To som ja, tvoj otecko." Lucku to vždy rozosmialo. "Ty otecko, dieťatko!" Smiala sa Lucka a hladkala ho po vlasoch.

Bol August a blížil sa termín pôrodu. Pre bábätko už mali všetko pripravené. Lucka vedela, že to bude dievčatko. Povedal jej to Rďalbiet, hneď na začiatku. Tomáš sa už nevedel dočkať, kedy to malé príde na svet. Tešil sa na svoje dieťa, ako malý. Asi týždeň pred pôrodom, Lucka povedala Tomášovi, že príde Rďalbiet. "Ako to vieš?" Čudoval sa Tomáš. "Cítim to." Usmiala sa Lucka. Nechápal to, ale bol rád. Vedel, že keď tu bude on, Lucke sa nemôže nič stať.
Dvaciatého tretieho Augusta ráno, presne o ôsmej, zazvonil zvonček pri dverách a Lucka vedela, že porodí. Práve raňajkovali a Tomáš chcel ísť otvoriť. "Nechaj, ja idem! To je Rďalbiet." Povedala Lucka a išla otvoriť. Tomáš sa opäť začudoval. Ako Lucka mohla vedieť, že je to on? Keď vošiel, Tomáš ani nebol prekvapený. "Kedy si pricestoval?" Opýtal sa, keď pred neho kládol, šálku horúcej kávy. "Pricestoval som v noci." Odpovedal Rďalbiet. Tomáš mu priniesol, aj jahodový zákusok, ktorý Lucka upiekla deň predtým.
"Prišiel si kvôli Lucke, však?" Opýtal sa Tomáš. Rďalbiet prikývol. "Dúfam, že u nás zostaneš!" On sa len usmial a neodpovedal. Lucka vedela, čo to znamená. Spolu sa najedli a Rďalbiet sa utiahol do spálne meditovať. Tomáš s Luckou, sa dali do upratovania a prípravy obeda. Rozhodli sa, pre pečené kura s hranolkamy a zeleninovú polievku. Lucka, už hodnú chvíľu cítila bolesti, ale nepovedala nič. Keď už bol obed hotový, povedala Tomášovi: "Miláčik, po kuriatku by sa hodila zmrzlina. Budeš taký zlatý a pôjdeš ju kúpiť?" "Samozrejme, láska moja." Odvetil Tomáš. Pobozkal Lucku, zobral termosku a odišiel. Len čo Tomáš odišiel, Lucka vošla do spálne. Rďalbiet už bol pripravený. "Už je čas." Povedala Lucka pokojne. Celý pôrod trval, iba niekoľko minút. Kým sa Tomáš vrátil, už tam bola aj sanitka. Zavolala ich Lucka, hneď ako začala rodiť. Vedela, že kým prídu, jej dieťa už bude na svete. Tomáš videl, ako nakladajú Lucku do sanitky, aj s dieťaťom. Vybehol hore do bytu, položil termosku v kuchyni na stôl, vzal kľúče od auta a utekal za Luckou. V nemocnici, Lucku aj bábätko vyšetrili a uložili na izbe. Tomáš tam dorazil len niekoľko minút potom, ako Lucku zobrali na ošetrovňu. Keď Lucka vychádzala z ošetrovne po vlastných a s úsmevom na perách, všetko pochopil. "Ničoho sa nemusíte báť! Mamička aj bábätko sú v najlepšom poriadku." Povedala sestrička s úsmevom podopierajúc Lucku. "ďakujem vám pekne!" Odvetil Tomáš a objal Lucku. "Tak dobre. Teraz ju odprevaďte na izbu číslo trinásť!" "Bábätko tam hneď prinesiem." Dodala, keď videla, že sa chce na niečo pýtať. "Ešte raz vám ďakujem." Usmial sa a vykročil s Luckou po chodbe, k nemocničným izbám. O chvíľu, sestra priniesla bábätko zavinuté do nemocničnej perinky. "Tak, tu vám nesiem vašu dcérku." Povedala s úsmevom a podala malú Lucke. "Gratulujem vám! Máte nádherné dievčatko." Tomáš si sadol k Lucke na posteľ a od šťastia nevedel, čo má povedať. Malá bola taká krásna, že Tomáš sa bál, dotknúť sa jej. "Tváričku má takú krásnu, ako ty." Usmial sa. "Ale očká, má modré, ako ja! A podľa tohto páperia, aj vlásky bude mať, ako ja." Rozplýval sa od šťastia. "máme to najkrajšie bábätko na svete." Usmievala sa Lucka. "To veru máme. A len vďaka Rďalbietovi, však?" Povedal a pozrel sa na Lucku. Lucka neodpovedala. "Prišiel kvôli tomu, však?" Nedal sa Tomáš. "Prišiel, kvôli mne." Povedala Lucka pokojne. "Keby som rodila v nemocnici, pôrod by som nemala taký ľahký a bezbolestný. A mohla som prísť o zrak." Tomáš sa preľakol. "A teraz, ti už nehrozí nič?" Lucka sa usmiala a pobozkala svoje dieťa. "Už mi nič nehrozí. Dokonca, aj zrak už mám v úplnom poriadku." "A naša malá?" "Naša malá, je zdravá, ako rybička." Smiala sa Lucka a vložila mu malú do náručia.

Tomáš bol šťastím opitý. Celý natešený, utekal oznámiť radostnú udalosť svojim rodičom. "Mám tú najkrajšiu dcéru na svete!" Kričal, keď vystúpil z auta, pred domom svojich rodičov. "Čože? Lucka už porodila?" Bežala mu o proti Lenka. "Sestrička moja, už som otcom!" Smial sa Tomáš. "Takže, už máme vnúčatko?" Pribehla jeho mama. "Mamička moja! Je to, to najkrajšie dievčatko na svete." "Ideme za ňou!" Povedala jeho mama natešene a išla sa prezliecť. Tomáš ich odviezol do pôrodnice a potom sa vybral za Luckinou starkou. Musel jej oznámiť, dobrú novinu. Ona, ešte o ničom nevedela. Keď sa to starká dozvedela, od šťastia sa rozplakala. "Moja Lucka, je už mamička. Moja Lucka..." "A aká krásna mamička!" Smial sa Tomáš a pomohol jej nastúpiť do auta. Keď tam prišli, už tam bol aj Rďalbiet. Tomáš sa mu poďakoval za to, čo urobil pre Lucku. Ten sa usmial a stisol mu ruku. Potom podišiel k Lucke, pobozkal ju na čelo, rovnako aj bábätko a odišiel.

Keď sa Maťo dozvedel, že Lucke sa narodilo dievčatko, bol rovnako šťastný, ako Tomáš. Ihneď chcel odcestovať za ňou, ale jeho rodičia ho od toho odhovorili. "Nemôžeš hneď utekať za ňou a Katke nepovedať nič! Čo by na to povedala Katka?! A Čo by na to povedal Tomáš?! Na to si nepomyslel?!" Dohovárala mu jeho mama. "Uvedom si, že je vydatá a ty sa k nej už nemôžeš správať..." "Ja viem!" Prerušil ju Maťo a vyšiel z obývačky.

Lucku s malou, už po niekoľkých dňoch prepustili z nemocnice. Boli v úplnom poriadku a nebol dôvod, držať ich tam dlhšie. Lucka chcela, aby sa malá volala, Martinka. Tomášovi sa to veľmi nepáčilo. On by bol radšej, keby sa malá volala, ako ona, ale predsa len súhlasil. Krstnými rodičmi, budú Maťo s Katkou. Na tom sa dohodli už dávno. Luckyny rodičia, pricestovali hneď na druhý deň, ako Lucka porodila. Samozrejme, že s nimi prišli aj Maťo s Katkou. Teraz tu boli všetci a točili sa okolo malej. Všetci sa nadchýnali, jej krásou. "Je nádherná!" Rozplýval sa Maťo. "Vyzerá, ako ozajstný anjelik!" Smiala sa Katka. "Už ju nechajte! Je to naše vnúča, aj my sa chceme s ňou potešiť!" Rozčuľoval sa Luckin otec. Lucka s Tomášom sa na nich zo smiechom pozerali. "Sú ako malé deti." Smial sa Tomáš. "Trafená hus zagágala." Zasmiala sa Lucka a objala svojho manžela.

Krstiny sa konali o dva týždne. Katka s Maťom, kúpili malej, nádhernú ručne vyšívanú výbavičku, na krst a tiež, prekrásne vyšívanú perinku. Krst sa konal, v tom istom kostole a v tú istú hodinu, ako mali sobáš. Maťo sa nafukoval, ako kohút na smetisku, keď niesol malú z kostola. Po krste, bola hostina. všetci oslavovali malého anjelika. (Všetci, okrem Marty.) Tá, nešla ani do kostola. Tú malú, nenávidela rovnako, ako Lucku a Tomáša.

Luckyny rodičia, ale aj Maťo s Katkou ostali ešte niekoľko dní. Marta to už nemohla vydržať. Rozhodla sa napísať svojmu otcovi, že chce žiť pri ňom. O týždeň, jej otec odpísal, že je šťastný, že sa tak rozhodla a že ju s radosťou očakávajú. Jeho žena, nemôže mať deti, takže Marte sa veľmi poteší. Marta si všetko vybavila a svoju starkú postavila, pred hotovú vec. Starká bola veľmi smutná, ale nebránila jej. Vedela, že to bude takto najlepšie.

Lucka už opäť chodila do školy. O malú sa staral Tomáš. On skončil štúdium a vo vrecku ho hrial čerstvý diplom. vybavoval si súkromnú prax. Všetci mu hovorili, že bude dobrým psychológom a on si veril. Malú nosil Lucke do školy, aby ju nakŕmila. V škole, bola malá hviezda. Študenti, ale aj profáci, sa za ňou išli zblázniť. Keď Marta odišla, starká im navrhla, aby sa nasťahovali k nej. "Samej mi je smutno v tom veľkom dome. Keď tu budete bývať s malou, dom bude plný radosti. A váš byt, si môžete prerobiť na ordináciu." Usmiala sa a prosebne sa na nich pozrela. A tak, Lucka, Tomáš a malá Martinka, sa o niekoľko dní presťahovali k starkej. Teraz, sa o malú stará starká a Tomáš, má viac času na vybavovanie svojich záležitostí.

***************************************************************************

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu