Poviedka pre Mirku...Zatial bez názvu 1. časť.

Mirka kráčala smerom k šatniam. V ruke držala kožený remenec a zamyslene ho študovala, keď sa pošmykla na blatistom teréne a spadla. Do riti! Zanadávala a rýchlo sa poobzerala či ju niekto neuvidel. Už len to mi chýba, aby ma takto uvidel Tomáš... Mrzuto si zahundrala popod nos a rýchlo vstala. Zdvihla zo zeme remenec, ktorý jej pri páde vypadol z ruky a rozbehla sa do šatne.
- Ahoj! Začula za sebou hlas práve keď sa chystala vojsť. Prudko sa otočila v tvári celá červená. – A Ahoj! Zmätene odzdravila neschopná pohybu. Stála tam ako vzrastená do zeme s blčiacimi lícami. Tomáš sa na ňu usmial a natiahol sa za kľučkou na ktorej ešte stále mala položenú ruku. Stisol ju a otvoril dvere. –Poď radšej dnu a prezleč si tie zablatené gate... Povedal so smiechom dívajúc sa na jej mokrý zadok. Mirka očervenela ešte viac a rýchlo vbehla dnu.


(Mirka, ako sa to má volať?)

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu