Nie kamaráta, nie chlapca, priateľa.
Poznáme sa od narodenia; Bývame na jednom sídlisku, chodili sme spolu do škôlky, chodíme spolu do školy... vlastne on už je na strednej, ale aj tak je stále pri mne.
Poznáme sa lepšie, ako s rodičmi alebo súrodencami.
Nezačne si s nijakou babou, kým mu ju neschválim a naopak...
Ešte nikdy sme neboli bez seba dlhšie ako dva tri dni... a možno, preto som si neuvedomila ako ho mám rada.
Až teraz, keď som na Vianočné prázdniny odišla k tete do Čiech...
Volali sme si každý deň, ale to nie je ono... Nemala som svojho dôverníka pri sebe, nemala som sa komu hneď so všetkým pochváliť, alebo posťažovať...
A pochopila som, že pravý priateľ, ten ozajstný je viac ako najlepšia kamarátka a často viac ako láska.
Dlho som rozmýšľala, či to sem mám napísať, ale Tomi si zaslúži vedieť, že ho mám rada...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tinka246
18. 1.januára 2008 20:26
no...to uz tak byva
3
musim pridat este jeden koment... veci sa menia.. a niekedy by som priatelov menil za niekoho ineho...
lubim ta kristinka
lubim ta kristinka
Napíš svoj komentár