A či predsa...
Bežala som po lúke plnej kvetov
a držala som sa za ruku, ktorá mi je oporou.
Smiali sme sa ako deti
Keď si spadol a ja som pristála v náručí ti.
Potom si ma pobozkal... oo
A slnko na nás zažmurkalo.
So smiechom sme mu zakývali
A ono ostýchavo sklopilo svoje oči.
Ľahli sme si na mäkučkú trávu
a ja som položila na tvoju hruď svoju hlávku.
Ty si ma objal, tak vrúcne a nežne
a šepkal si mi do uška; Milujem ťa veľmi, na vždy a verne.
Báseň
Komentuj
9 komentov k blogu
4
Nooo, na mňa to pôsobí trochu naivne... (Ale nepočúvajte ma, lebo zo mňa hovorí zatrpknutosť lebo ja nikoho nemám ).
5
7
Zase budes tvrdit ze si to pisala len tak pre nikoho lebo ta to napadlo?
9
@4 to je v pohode, ja nie som sama a tiez mi to pride naivne. my s priatelom si nikdy netlacime do hlavy dristy ze budeme navzdy spolu - kto to moze vediet? ani ja ani on ani nikto iny. tak naco sa obsypavat frazami? laska je o pravde nie o dristoch co si naslubujeme. na sluby su politici
Napíš svoj komentár
a ze podobny bol velmi, viem
Cez den beziac kvetov morom
vecer lihat si pod stromom
alebo hladiet spolu na hviezdy
a ostat tak uz na veky a vzdy
Ach keby uz taky den bol kazdy
Lubim ta dnes, zajtra a navzdy