„A teraz už nie som pekná?“ Sylvia vystrúhala takú grimasu, že Andrej sa rozosmial na plné hrdlo. „Teraz je z teba nádherná žena.“ Povedal po tichu, keď sa prestal smiať. „Simone radšej nepovieme, že ma chceš ochraňovať, žiarlila by.“ Povedala šibalsky. Dali si ešte kávu a potom ju odprevadil domov.
„Kde ste sa stretli?“ Spýtala sa Simona, keď sa zvítala so svojim priateľom. „Neďaleko domu.“ Odvetil Andrej pokojne. „Dnes si prišla neskoršie, ako zvyčajne.“ Spýtavo sa pozrela na Sylviu. „Ušiel mi autobus, tak som musela počkať na ďalší.“ Zaklamala a pokojne sa na ňu pozrela. „Idem za starkou.“ Usmiala sa a vošla do kuchyne. „Správa sa, ako by mala jedenásť!“ Vzdychla si Simona, keď sa za ňou zatvorili dvere. „Nechaj ju, je to ešte dieťa!“ Usmial sa Andrej a pobozkal ju na líce. „Keby si našla frajera, hneď by bola iná.“ Opäť si povzdychla a viedla ho do obývačky. Andrejovi sa tá myšlienka, že by si Sylvia mala nájsť frajera vôbec nepáčila, ale na hlas povedal: „Máš pravdu zlatko, treba jej nájsť frajera.“
Andrej Sylviu čakal každý deň pri autobuse a vždy si zašli do cukrárne dať si niečo dobré. Ten chalan, ktorý Sylviu zo začiatku prenasledoval to vzdal, keď videl, že na ňu každý deň čakal jej priateľ. Týždeň sa už vôbec neukázal. „Už ma nemusíš chodiť čakať, myslím, že ten magor to už vzdal.“ Povedala Sylvia a odpila si z kávy. Znova sedeli v tej istej cukrárničke a pri tom istom stole. „Takže, už ma máš plné zuby!“ Vzdychol si Andrej dotknuto. Sylvia sa rozosmiala. „Nemáš pravdu, mám ťa rada a teší ma, že... Ale ty máš dosť svojho a mne už nehrozí nič.“ „Práve si povedala, že ma máš rada. Aj ja ťa mám rád a veľmi. Nemôžeš mi to zakázať, chcem byť s tebou!“ Odvetil, pričom sa na ňu čudne zahľadel. Sylvia neprotestovala.
Domov ju už neodprevádzal. Simona je podozrievavá a nepáči sa jej, ani keď sa spolu zhovárajú. Vždy ju odprevadil cez park, potom sa s ňou rozlúčil a každý išiel domov. Keď sa neskôr stretli u nich doma, tvárili sa, akoby sa v ten deň videli prvý raz. Svedomie ich aj trochu škrelo, ale pritom sa aj dobre bavili.
Prvý Februárový víkend sa mladí vybrali do hôr na chatu. Podmienky na lyžovanie boli perfektné a počasie bolo tiež krásne. Išli všetci, Adam s Evou, Andrej so Simonou a Sylvia s Andreou. Bol s nimi aj Rasťo Andrejov kamoš, lebo tá chata patrila jeho rodine. Veľa jedla so sebou nezobrali, veď v nedeľu poobede sa vracajú. Keď dorazili na miesto, nevedeli sa dohodnúť, kto s kým bude spať. V chate boli tri izby, dve dvoj a jedna troj posteľová. Eva s Adamom išli spať spolu, ale aj Simona chcela spať s Andrejom. Problém bol v tom, že Rasťa nemohli nechať spať s dievčatami, aj keď on nebol proti. Rozhodli sa, že Andrej bude spať v jednej izbe s Rasťom a Simona s dievčatami. Už bolo dosť neskoro, keď dorazili do cieľa, preto sa len vybalili, urobili si večeru a išli spať. Dievčatá sa ešte chvíľu bavili, ale Simona bola mrzutá a nechcelo sa jej zhovárať. Otočila sa im chrbtom a o pár minút už odfukovala. Onedlho zaspala aj Andrea, iba Sylvii sa nechcelo spať. Niečo ju ťahalo von. Obliekla si župan a vyšla na terasu. Stála pri zábradlí a hľadela do tmy, keď sa jej pri uchu ozval dôverne známy hlas: „Nemala by si tu stáť len tak na ľahko, mohla by si prechladnúť!“ Andrej stál tesne za ňou a ona ho vôbec nepočula prichádzať. Otočila sa k nemu a usmiala sa. Neviem zaspať, preto som si vyšla von.“ Povedala a uvedomila si, že sú tak blízko seba, že sa ich telá dotýkajú. Chcela o krok cúvnuť, ale nemala kam. „Ani ja neviem zaspať.“ Povedal a ani sa nepohol. „Stojíme pred našou izbou a Simona by sa mohla zobudiť.“ Povedala Sylvia vystrašene. Chytil ju za ruku a odviedol ju na koniec terasy. „Odtiaľto budeme pozorovať hviezdy.“ Povedal Andrej a objal ju okolo pliec. „Niekoľko minút tam stáli bez slova a hľadeli na hviezdy, potom sa však Sylvia ozvala: „Idem do postele, je mi zima.“ „Máš pravdu, nechcem aby si ochorela.“ Spamätal sa Andrej. Dal jej pusu na dobrú noc a potom ju pustil. Ona sa usmiala a vrátila sa do postele.
Na druhý deň ráno, hneď ako sa naraňajkovali dievčatá sa vybrali preskúmať okolie. Ostatní ešte spali, keď tie dve už najedené vystupovali hore zasneženým kopcom. Adam s Evou si práve robili kávu, keď do kuchyne vošla Simona. „Kde sú Sylvia s Andreou?“ Opýtala sa len čo vošla. Prekvapene na ňu pozreli. „Ako to, že kde sú? Veď ste mali spať v jednej izbe!“ Odvetil Adam preľaknuto. „Spali sme v jednej izbe, ale teraz tam nie sú!“ Zvýšila Simona hlas. Do kuchyne vošli Andrej s Rasťom. „Čo je, stalo sa niečo?“ Opýtal sa Andrej. „Stalo sa to, že tie dve sopľane zmizli!“ Kričala Simona. „Upokoj sa, určite išli na prieskum. Veď tu sa im nemôže nič stať!“ Upokojoval ju Rasťo. „Andrej sa zvrtol a bez slova vyšiel z kuchyne. Dievčatá sa práve vracali, keď na pol ceste stretli Andreja. „Oou! Zdá sa mi, že sa schiluje k búrke.“ Zašepkala Andrea, keď zbadala svojho brata. Andrej sa bál o svoju sestru, ale ešte viac sa strachoval o Sylviu. Hneval sa na ne, že odišli a nikomu nič nepovedali. No len čo ich uvidel, ako sa rozosmiate vracajú, hnev ho prešiel. Aby ich trochu potrápil, len čo k nemu došli drsne povedal: „Vo vnútri sa porozprávame!“ Zvrtol sa na päte a kráčal pred nimi do chaty. Dievčatá sa na seba pozreli, ale neopovážili sa prehovoriť. Išli za ním so zvesenými hlavami a s chmúrnymi myšlienkami. On ich po očku pozoroval a usmieval sa popod nos. Dievčatá to zbadali a žmurkli na seba. Zohli sa, nabrali plné hrste snehu a hodili to Andrejovi za golier. „Takže, ty sa hráš na prísneho staršieho brata!“ Smiala sa jeho sestra a sypala na neho sneh. „Takže, ty si nás chcel potrestať!“ Pridala sa Sylvia a obe na neho skočili. Andrej sa so smiechom bránil. „Simona zúri, musím vás nejako potrestať, aby mala dušu na mieste.“ „Takže, aby Simonka mala radosť budeme potrestané!“ Smiali sa dievčatá a zasypávali ho snehom.
Keď sa vrátili do chaty, boli celkom premočení. „Pre boha živého! Čo sa vám stalo, prečo ste mokrí?“ Pýtali sa ostatní, keď ich zbadali. „Dievčatá spadli do nejakej jamy a keď som ich vyťahoval, pošmykol som sa a spadol som tam aj ja.“ Zaklamal Andrej pohotovo. „Zaslúžite si pár zaúch!“ Povedala Simona nahnevane. „Nechaj ich, nevidíš, že sú celé premočené?!“ Zasiahla Eva. „Prezlečte sa, takto predsa nemôžete ísť na lyže!“ Povedal Rasťo a odišiel do kuchyne postaviť dievčatám na čaj. Už boli všetci oblečení a chystali sa von. „Zlatko, len pokojne choď! Ja si dám horúcu sprchu, prezlečiem sa a pôjdem za tebou!“ Povedal Andrej Simone. Najprv nechcela, ale napokon sa dala prehovoriť a odišla s ostatnými. Len čo sa za nimi zatvorili dvere, všetci traja vyprskli smiechom.
Pokračovanie na jutre...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár