„Dievčatá, mám tu dlhé sánky, čo keby sme sa išli sánkovať?“ Navrhol im s úsmevom. „To nie je zlý nápad, ale na jedných sánkach traja?!“ Smiali sa dievčatá. „Zmestili by sme sa na ne aj štyria, idem ich doniesť!“ Povedal so smiechom, otočil sa a už ho nebolo. O pár minút sa vrátil s dlhočiznými sánkami a dievčatá si na ne so smiechom posadali. Lyže schovali pod nejakým stromom a celé predpoludnie sa sánkovali.
Keď Andrej uvidel dievčatá na sánkach, otočil sa k Simone. Vedel, že odmietne, práve preto sa spýtal: „Zlatko, my si nejdeme zasánkovať?“ „Nie som malé decko!“ Odvetila pohoršene. „Ale, ja by som si rád zasánkoval!“ Pozrel na ňu prosebne. „Tak choď, môžeš si zasánkovať s nimi!“ Povedala mrzuto a ukázala na tých troch.
„A nebudeš sa hnevať?“ Opýtal sa, ale na odpoveď nečakal, rýchlo ju pobozkal a už ho nebolo.
Andrej s dievčatami a s Rasťom sa sánkovali v dobrej nálade. Smiali sa a bláznili a bolo im dobre. Andrej sedel za Sylviou a počas jazdy ju bozkával na líce. Dnu sa vrátili ako poslední, celí udychčaní a hladní.
„Som hladný ako vlk.“ Povedal Rasťo a utekal do kuchyne pozrieť sa, čo je na jedenie. Vo veľkom hrnci vrela voda a na stole bolo pripravených niekoľko balíčkov špagiet. Rasťo sa chytil rozbaľovať špagety a sypal ich do hrnca. Sylvia s Andreou prišli za ním a keď videli, čo robí rozosmiali sa. „Nechaj to tak, my to spravíme!“ Povedala Andrea a išla si vziať varechu. Sylvia sa dala do strúhania syra a do krájania olív. Rasťo si sadol na stoličku a zobral si jablko. „Sú tu aj nejaké polievky, uvarme si aj tie!“ Povedal a ukázal na policu za sebou. „Keď chceš polievku, postav vodu, aby sa varila!“ Povedala Andrea a podala mu päť litrový hrniec.
O dvadsať minút už Rasťo išiel zavolať ostatných, aby sa prišli najesť. Eva s Adamom sa potešili, že dievčatá uvarili a s chuťou sa pustili do polievky. Aj Andrej sa potešil a vďačne sa na dievčatá pozrel. Aj Simona bola hladná, ale nepovedala nič. Bez slova zjedla čo jej naservírovali a bolo na nej vidieť, že je mrzutá. Po jedle, Eva s Adamom poumývali riad a dievčatá si išli pustiť telku. Simona odišla do izby a Andrej išiel za ňou.
„Čo je tej tvojej Sesternici, videla si, ako sa tvárila?“ Spýtala sa Andrea, keď sedeli pred telkou a popíjali horúci čaj. „Ja sa jej nečudujem, keby sa môj snúbenec správal tak, ako sa správa ten jej, tiež by som sa hnevala.“ Odvetila Sylvia pokojne. Andrea sa zamyslela. „Ale, veď neurobil nič zlé!“ Povedala po chvíli. „Iba ju nechal samú na svahu a zabával sa s nami.“ Andrea chcela niečo povedať na obranu svojho brata, ale práve vošiel Rasťo. „Dievčatá, mám pre vás dobrú správu!“ Sadol si na pohovku a žiarivo sa na ne usmial. „A čo je tá dobrá správa?“ Spýtala sa Sylvia. „Prišlo pár kamošov a dnes večer ste pozvané na žúr.“ Odvetil Rasťo a pozrel sa na Andreu. Dievčatá sa potešili. „Aspoň sa nebudem musieť pozerať celý večer na Simonin kyslý ksicht.“ Povedala Andrea so smiechom. „Keď tu nebudeme, Andrej si ju skôr udobrí.“ Súhlasila Sylvia a tešila sa, že sa večer zabaví.
Dievčatá sa v izbe chystali von a po očku pozorovali Simonu, ktorá spokojne sedela na posteli opretá o stenu a čítala nejaký časopis. Keď sa Simona dozvedela, že dievčatá večer idú von, veľmi sa potešila. „Aspoň budeme mať izbu len pre seba.“ Hovorila Andrejovi, celá natešená. „Kedy sa vrátite?“ Opýtala sa sladko. „Kedy chceš, aby sme sa vrátili?“ Odvetila Andrea rovnakým medovým hláskom. „Nemusíte sa ponáhľať, môžete sa zabaviť do kedy chcete!“ „Záleží to od toho, ako sa nám tam bude páčiť.“ Povedala Sylvia a zobrala si zo stolíka žuvačku. „Som hotová!“ Povedala Andrea a išla sa pozrieť do zrkadla. „Aj ja som hotová!“ Sylvia sa postavila vedľa nej a usmiala sa do zrkadla. „Dievčatká moje zlaté, už ste hotové?“ Vošiel do izby Rasťo. „Čakáme už len na teba.“ Odvetili mu so smiechom. Keď vychádzali z izby, stretli Andreja. „Nebuďte tam príliš dlho!“ Povedal, obzerajúc si ich od hlavy, po päty . „Ešte nevieme, či sa budeme držať tvojej rady, alebo rady tvojej snúbenice.“ Povedala Sylvia s úsmevom. Spýtavo sa na ňu pozrel. „Neboj, keď nechceš, aby sme tam boli do rána, tak nebudeme!“ Povedala Andrea a pobozkala svojho brata na líce. Andrej sa za nimi zachmúrene pozeral, ako odchádzajú zavesené do Rasťa.
Simona bola šťastná, že konečne zostala s Andrejom sama. Adam s Evou boli zamknutí vo svojej izbe a o nikoho sa nestarali. Andrej sa na ňu hneval, že navrhla dievčatám, aby na noc zostali vonku. Ale, keďže ju nechcel nahnevať, musel byť na ňu milý. Simona ho objímala a bozkávala, túlila sa k nemu, ako prítulná mačička. Držal ju v náručí a myslel na dievčatá. (Kto vie, čo tie dve robia!) Ani za nič na svete by nepriznal, že myslí hlavne na Sylviu.
Keď sa o druhej v noci dievčatá vrátili, našli ho spať v Simoninej posteli. „Teraz už bude spokojná a my budeme mať pokojnú Nedeľu.“ Povedala Andrea znechutene a odvrátila sa od nich. „Veď sú snúbenci.“ Zamrmlala Sylvia ospalo a začala sa vyzliekať.
Andrej sa zobudil o štvrtej ráno. Keď zbadal, že dievčatá sú vo svojich posteliach, hneval sa na Simonu, ale aj sám na seba. Nechcel, aby ho dievčatá našli v Simoninej posteli, ale ani nevedel kedy zaspal. Pozrel na Simonu, potom opatrne, aby ju nezobudil vstal z postele a začal sa obliekať. Už chcel vyjsť z izby, keď si to rozmyslel. Opatrne sa prikradol k Sylviinej posteli, kľakol si k nej a nežne ju pobozkal na ústa. Potom vstal a potichu vyšiel z izby.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tinka246
31. 12.decembra 2007 09:52
pekne,pekne...len tak dalej
Napíš svoj komentár