Sylvia už naozaj chodila domov iba spať. Zo školy sa vracala o štvrtej, a až do večera bola s Andrejom. Jej starká bola z nej celkom hotová. Nešlo jej do hlavy, čo môže tá jej vnučka robiť sama v byte každý víkend. Trápil ju aj Simonin vzťah s Andrejom. Od kedy oznámili, že sa chcú zasnúbiť, už ubehlo skoro pol roka a po zásnubách ani chýru. Skôr sa jej zdá, že sa tí dvaja celkom odcudzili. Andrej už skoro nechodil do ich domu a keď prišiel, zdržal sa najviac desať minút. Pozorovala svoje vnučky, keď boli doma a nevychádzala z údivu. Jedna, veselá a bezstarostná a druhá, večne mrzutá.

Adam s Evou sa vrátili zo svadobnej cesty. Bolo na nich vidno, že sa ľúbia a že sú šťastní. Doniesli aj darčeky. Pre každého mali nejakú drobnosť. Starká mala radosť, lebo Sylvia kvôli nim prišla domov skôr, a aj Andrej so sestrou ich prišli privítať. Andrej je teraz s Adamom v obývačke a Sylvia sa baví s Andreou vo svojej izbe. Jej starká práve ide za Evou, ktorá zas v Adamovej bývalej izbe ukazuje Simone všetko čo nakúpili. Pred Sylviinou izbou zastala a začudovane sa započúvala. „Viem, že niečo ho trápi. Snaží sa to predo mnou zakryť, ale vždy keď ma drží v náručí, cítim jeho nepokoj.“ Hovorila Sylvia znepokojene. „Ja som na ňom nezbadala nič.“ Odvetila Andrea zamyslene. „Musím zistiť, čo mu je!“ Povzdychla si Sylvia a pribuchla dvere, ktoré boli trochu odchýlené. (O kom to tá moja vnučka hovorí?! Kto je ten muž, ktorý podľa všetkého je jej priateľom?!) Rozmýšľala jej starká a išla ďalej. Keď sa o pár minút všetci zišli v obývačke, aby si ešte raz pripili na mladomanželov, starká sa pozorne zahľadela na Sylviu. Sylvia vyzerala stále rovnako bezstarostne. Usmievala sa na každého a žartovala s Andrejom, čo sa samozrejme nepáčilo Simone.

Sylviu znepokojoval Andrej. Keď sa ho pýtala, čo ho trápi, vždy sa usmial a začal ju bozkávať. „Nič mi nieje dievčatko, nerob si starosti!“ Hovoril jej medzi bozkami. Ale v piatok, keď ho ako zvyčajne čakala doma s večerou, prirútil sa ako blázon. Oči mu svietili, tvár mu žiarila a už od dverí kričal: „Mám pre teba prekvapenie!“ Sylvia sa na neho prekvapene pozrela. Andrej k nej pribehol, zdvihol na ruky a odniesol do izby. „Pôjdem s tebou do Viedne.“ Oznámil jej šťastne, keď ju položil na posteľ. „Ako, že pôjdeš so mnou do Viedne?“ Nechápala Sylvia. „Moja firma, ma posiela na tri roky do Viedne.“ Povedal so smiechom. A potom jej porozprával, ako sa trápil kvôli nej, že by ju mal stratiť a ako prosil svojho šéfa, aby mu vybavil tú Viedeň.
„Ty vieš, že bez teba by som zomrel.“ Pošepol a nežne ju pobozkal. Od šťastia, aj od dojatia sa mu rozplakala v náručí.

Práve vyliezli z vane, keď zazvonil zvonček. „Kto to môže byť, v edeľu predpoludní?“ Čudovala sa Sylvia. „Možno, že sú to vaši.“ Odvetil Andrej, utierajúc si vlasy. „Naši majú kľúč.“ Krútila hlavou. Na mokré telo si obliekla župan a išla otvoriť. Andrej si okolo bedier omotal osúšku a išiel za ňou. Vo dverách stála jej starká. „Takže, takto tráviš víkendy.“ Povedala smutne. Sylvia očervenela. „Vysvetlíme vám to.“ Ozval sa Andrej a objal Sylviu. „To dúfam!“ Odvetila a vošla dnu. Sylvia dala variť kávu a Andrej sa išiel obliecť. Sylvia bola nesvoja a nevedela, ako začať. „Tak, počúvam!“ Ozvala sa jej starká nahnevane, keď si sadla k kuchynskému stolu. „Starká, prečo sa hneváš?“ Začala Sylvia. Do kuchyne vošiel už oblečený Andrej a ona sa mu vrhla do náručia. Andrej si sadol aj so Sylviou v náručí. (Aký sú len takto pekní!) Povzdychla si stará žena v duchu, kým sa na nich dívala. Káva sa spravila a Andrej postavil šálky na stôl. V kuchyni rozvoniavala káva a oni začali s rozprávaním. Chvíľu rozprávala Sylvia, chvíľu Andrej, kým jej neporozprávali všetko. „Takže, vaši rodičia vedia o všetkom?“ Spýtala sa s úžasom. Obaja prikývli. „Aj to, že tu trávime víkendy.“ Usmiala sa Sylvia. „A už vedia aj to, že do Viedne odídeme spolu.“ Dodal Andrej a pobozkal Sylviu. „A kto to povie Simone?“ Spýtala sa smutne. Chvíľu obaja mlčali a potom sa ozval Andrej: „Nie sme zbabelci, povieme jej to spolu.“ Starká sa konečne usmiala. „Prajem vám, aby ste boli šťastný! Keď vás takto vidím spolu, zdá sa mi, že som krajší pár ešte nevidela.“ Povedala dojato. Andrej so Sylviou boli šťastní, že aj jej starká im praje a požiadali ju, aby tam zostala s nimi až do popoludnia. A keďže jej žiadny autobus nešiel, zostala.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár