Už prichystaná von. „Neskoro v noci.“ Odvetila Andrea sucho. Rasťo už tiež bol hore a práve uvaril kávu.
„Ty si myslel aj na nás!“ Zvolala Sylvia, keď zbadala tri šálky z ktorých sa parilo. „Jasné, že myslel.“ Povedal Rasťo s úsmevom a položil pred ne horúcu kávu. „Mať tak ešte koláčiky!“ Vzdychla si Andrea. „Keď len toľko potrebuješ ku šťastiu!“ Uškrnul sa a vybral z chladničky čajové pečivo. „Ako to, že my sme to nenašli?!“ Zvolal Adam, keď to zbadal. „Keď si sa dobre nepozrel, nemohol si to zbadať.“ Zasmial sa Rasťo a odpil si z kávy.
Už boli všetci prichystaní, čakali len na Andreja, ktorý práve prišiel. „Miláčik, už môžeme ísť?“ Obrátila sa k nemu Simona. „Môžeme, už som hotový.“ Odvetil a pozrel na dievčatá. „Prídete za nami?“ „Možno.“ Odvetila Sylvia chrúmajúc čajové pečivo. Pozrel na ňu s prosebným pohľadom, potom sa otočil a vyšiel za ostatnými.
Keď sa okolo jednej vrátili, obed už bol hotový. „Prečo ste neprišli za nami?“ Opýtala sa Eva. „Nechcelo sa nám, radšej sme prichystali dobrý obed.“ Odvetila Andrea. „To ste dobre urobili, lebo som hladný, že by som zjedol aj klince.“ Uškŕňal sa Adam. „Cítim pečené kuriatko!“ Zvolal Andrej, ktorý vošiel do kuchyne.
Sylvia práve vyťahovala z rúry dve kurčatá, pričom jej asistoval Rasťo. Andrej sa na nich podozrievavo pozrel. „Čo sa tak pozeráš, kurča sme ti nezjedli, nemusíš sa báť!“ Zasmial sa Rasťo, keď uvidel výraz na jeho tvári. „Vrátili ste sa práve včas, obed je už hotový.“ Usmiala sa Sylvia. Do kuchyne vošli aj ostatní a posadali si okolo stola. Andrea sa vrátila s pohármi na víno. „Na záver nášho spoločného víkendu, si dáme po poháriku vína!“ Povedala s úsmevom a pred každého položila pohár. „Ja nemôžem, lebo šoférujem.“ Povedal Andrej a pozrel na Adama. „Ani ty by si nemal, tiež šoféruješ!“ „Jeden pohárik nám neuškodí, veď kým vyrazíme aj z nás vyprchá!“ Protestoval Adam. „Rob si ako chceš, ale ja nechcem!“ Odvetil mu Andrej podráždene.
Sylvia položila na stôl polievku a sadla si na svoje miesto. „Z čoho ste uvarili polievku, veď okrem tých kurčiat a zemiakov sme už nemali nič?“ Spýtala sa Simona. „Poviem vám, že toto dievčatko je veľmi schopné.“
Chopil sa Rasťo slova. „V tých kuriatkách boli aj nejaké vnútornosti, ona ich poumývala a poprosila ma, aby som jej pohľadal nejakú zeleninu. A keď zelenina sa vždy nájde v dome, teraz máme chutnú polievku.“
Adam ochutnal polievku a pochválil Sylviu. „Sylvinka, klobúk dole, si perfektná kuchárka.“ Sylvia sa usmiala a tiež sa pustila do polievky. Po polievke dievčatá naservírovali, pečené kurča so zemiakovou kašou. Rasťo ponalieval víno a Andrej si zobral z chladničky pomarančový džús. Keď sa naobedovali, dievčatá sa pustili do odpratávania kuchyne. „To nie je spravodlivé!“ Zvolal Rasťo. „Dievčatá celé dopoludnie vyvárali a teraz majú odpratávať aj kuchyňu?!“ „My sme odpratali včera.“ Povedal Adam a pozrel na Evu. „Ale, Simonka sa ešte ničoho nechytila.“ Ozvala sa Andrea medovým hláskom. „Ja...ja...!“ Simona sa pozrela na Andreja.
„Je to tak zlatko, sme na rade.“ Povedal Andrej a vyhrnul si rukávy. Dievčatá sa zachichotali a spolu s Rasťom vyšli z kuchyne.
Pri odchode, sa nevedeli dohodnúť, kto pôjde s kým. Rasťo chcel ísť s dievčatami v jednom aute, ale Simona bola proti. „Bude nás v aute veľa! Keď chcú ísť spolu, nech idú s Adamom!“ „Ja chcem ísť so svojim bratom!“ Nahnevala sa Andrea. „Urobíme to takto!“ Ozvala sa Sylvia, ktorá zatiaľ bola ticho. „Andrejka pôjde s Andrejom a so Simonou a ja s Rasťom pôjdeme s Adamom a s Evou!“ „Ja súhlasím!“ Zvolal Rasťo. Andrej sa na neho nahnevane pozrel. „Ja chcem, aby Sylvinka išla s nami!“ Nedala sa Andrea. „Andrejka a Sylvinka pôjdu s nami a Rasťo s Adamom!“ Rozhodol Andrej a vrhol zúrivý pohľad na Simonu. Tá sa už neopovážila protestovať a išla si sadnúť do auta. Dievčatá sa rozosmiali a išli si naložiť veci do kufra. Andrej sa usmial a zatvoril kufor.
Keď dorazili do mesta, na námestí zastavili, aby vyložili Rasťa. Dievčatá vystúpili, aby sa s ním rozlúčili. Rasťo obidve objal a pobozkal na ústa. „Obidve sa mi rovnako páčite a mám vás rovnako rád.“ Povedal šibalsky. Zamával ostatným a odišiel. Dievčatá sa na seba pozreli a vrátili sa do auta. „Ale, na ústa vás nemusel bozkávať!“ Zahundral Andrej a naštartoval. Dievčatá sa zasmiali a opreli sa dozadu.
„Drahý, teba to nemá prečo trápiť!“ Povedala Simona a položila mu ruku na plece. Pred ich domom zastavil auto a išiel vybrať z kufra Simonine a Sylviine veci. „Nepôjdeš dnu?“ Pozrela na neho Simona prekvapene, keď k nej pristúpil, aby sa s ňou rozlúčil. „Už je dosť neskoro a som unavený.“ Odvetil jej zachmúrene.
„Andrejko, iba na chvíľu!“ Prosíkala Andrea. Pozrel na Sylviu, ktorá z neho nespúšťala zrak. „Tak dobre, ale iba na chvíľu!“ Povedal a zobral Simone tašku. Vošli do obývačky, kde už sedeli Adam s Evou a zabávali starkú a Adamovu mamu s historkami z lyžovačky. Simona si sadla a poprosila o šálku čaju. „Idem si odniesť veci.“ Povedala Sylvia a vyšla z obývačky. Po chvíli sa ozval Andrej: „Prepáčte, ale musím si odskočiť!“
„Ponáhľaj sa drahý!“ Zašepkala mu Simona do ucha. Andrej sa usmial a vstal. Vyšiel na chodbu a postavil sa tak, aby ho nebolo vidieť. Sylvia sa práve vracala. Andrej ju chytil za ruku a pritiahol si ju k sebe.
„Prečo si taký zachmúrený?“ Spýtala sa šeptom. Chcel jej povedať, že žiarli. Chcel jej povedať, že sa mu nepáči, ako sa zblížila s Rasťom, ale uvedomil si, že na to nemá právo. „Dnes sme spolu neboli, ani pusu si mi nedala.“ Povedal potichu. „Budeme spolu zajtra.“ Usmiala sa Sylvia a dala mu pusu. „Už idem, nechcem, aby nás tu našli!“ Zašepkala a vošla do obývačky. O chvíľu sa vrátil aj Andrej a sadol si k Simone. Súrodenci sa zdržali asi pätnásť minút a potom odišli domov aj oni.
Bude aj pokračovanieee...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár