So Sylviinými rodičmi sa poznajú už dlhé roky, ale od kedy sa odsťahovali, ešte takto spolu neboli. Andrea, Andrejova sestra so Sylviou chodila do základnej školy a boli dobré kamošky, a teraz sa ich priateľstvo obnovilo. A ešte je tam Eva, nastávajúca Sylviinho bratanca Adama. Všetci sa potešili dobrej novine a srdečne im blahoželali. „Sestrička, ale nesmieš sa vydať príliž skoro po mojej svadbe!“ Povedal jej brat so smiechom. „Prečo nie?“ Spýtala sa Sylvia. „No predsa, aby nezruinovala rodinu.“ Zasmial sa Adam. Všetci sa rozosmiali a chystali si poháre na prípitok. Nový rok privítali v dobrej nálade a hostia zostali až do skorého rána.
Na druhý deň potom vyspávali až do obeda a každého bolela hlava od ponocovania, aj od množstva vypitého alkoholu.
Sylviini rodičia odcestovali hneď po novom roku a jej je za nimi trochu smutno. Teší sa, že je opäť vo svojom rodnom meste, ale už to nieje ono.
Sviatky už skončili a život sa vrátil do bežných koľají. Sylvia chodí ďalej do školy, iba s tým rozdielom, že teraz musí za školou cestovať hodinu autobusom. Práve vystúpila z autobusu a opäť si všimla toho protivného chalana, ktorý ju sleduje už niekoľko dní. Nevenovala mu pozornosť a zamierila smerom do centra. Stála pred zlatníctvom a prezerala si výklad, keď začula tesne pri uchu:
„Také krásne dievčatko by nemalo postávať samé...“ Nestihol dopovedať. Sylvia sa prudko otočila a takú mu strelila, že sa mu zatmelo pred očami. Neskoro zbadala svoj omyl. Pred ňou stál Andrej, držal sa za líce a ohromene na ňu hľadel. Sylvia sa na neho prekvapene dívala a potom sa rozosmiala. „Nehnevaj sa, ale myslela som si, že je to ten magor!“ „Aký magor?“ Spýtal sa nechápavo. „Čo ja viem, kto to je! Každý deň čaká pri autobuse a potom ma sleduje.“ Odvetila mu pokojne.
„A ty to hovoríš len tak pokojne?!“ Rozčúlil sa Andrej a chytil ju za ruku. Sylvia sa na neho dívala a opäť sa rozosmiala, postavila sa na špičky a dala mu pusu na líce. „Celé líce ti horí. Ako by som to mohla odčiniť?“ Andrej sa usmial. „Tým, že pôjdeš so mnou na kávu.“ „Na kávu nemám chuť, ale taký ovocný pohár so šľahačkou by som si dala!“ Odvetila s úsmevom a odtiahla si ruku. „Fajn, tak ideme do cukrárne!“
Povedal s očarujúcim úsmevom.
Sedeli v malej cukrárničke a pochutnávali si na jahodách so šľahačkou. Andrej sa vypytoval na toho chlapa, ktorý ju sleduje. „Ako ti to mám povedať, že neviem kto to je. Pred niekoľkými dňami išiel tým istým autobusom ako ja, už vtedy išiel za mnou, ale neuvedomila som si to. Na druhý deň som ho videla na zastávke, ale myslela som si, že na niekoho čaká. Až včera som zistila, že čaká na mňa a že ma sleduje. Tak čo mám robiť...?“ Zasmiala sa Sylvia. Andrej sa hneval, že to berie na ľahkú váhu. „Od zajtra ťa budem čakať pri autobuse.“ Povedal rozhodne a pozrel jej do očí. Sylvia sa rozosmiala.
„Chodíš s mojou sesternicou, nemôžeš vyčkávať mňa!“
„Tak isto nemôžem dovoliť, aby ti niekto ublížil.“ Povedal pokojne, ale rozhodne.
„Keď som bola malá, bola som do teba zaľúbená a snívala som o tom, že na mňa niekde čakáš a že ma odprevádzaš domov. Škoda, že už nie som, to malé zamilované dievčatko!“ Vzdychla si so smiechom.
„Aj ja som ťa ľúbil, ale dobre som to tajil. Veď uznaj, ja som mal šestnásť a ty len desať, keď si sa mi zapáčila. Bola si taká neskutočne krásna, že som si myslel, že ani nie si dieťa ale anjel.“ Smial sa aj Andrej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tinka246
29. 12.decembra 2007 10:09
peknee...kedy pride pokracovanie???
Napíš svoj komentár