Na svadbu bol pozvaný aj Andrej s rodičmi a so sestrou. Keď uvidel Sylviu v zlatých šatách, mal chuť zobrať ju do náručia a celú ju vybozkávať. „Spamätaj sa!“ Šepkala mu Andrea do ucha, keď si všimla výraz na jeho tvári. Andrej sa spamätal a pozrel na svoju sestru. „Je taká nádherná, žiari ako slniečko.“ Usmial sa a išiel pozdraviť jej rodičov. Andrea išla za ním a chytila Sylviu pod pazuchu. Niečo jej zašepkala a obe sa vytratili.
„Dnes večer sa k Andrejovi veľmi nepribližuj, lebo sa prestane kontrolovať! Už keď ťa pred chvíľou uvidel, chcel sa k tebe rozbehnúť.“ Hovorila Andrea potichu. „Ten chalan je blázon!“ Zvolala Sylvia. „Blázon, ale do teba.“ Odvetila Andrea so smiechom. „Andrejka, ty dobre vieš, ako veľmi ho ľúbim, ale Simona je moja sesternica.“ Povzdychla si Sylvia. Andrea chcela niečo namietnuť, ale prišli po ne, že sa už ide do kostola. „Potom to dokončíme!“ Povedala Andrea a vošli do domu. Dievčatá netušili, že Simonina mama sedela vo svojom kresle pri otvorenom okne a že počula ich rozhovor. (Takže, aj jeho sestra vie o ich vzťahu!) Vzdychla si smutne.
Vonku síce už bolo pomerne teplo, ale v kostole bola zima. Dievčatá sa k sebe tlačili, aby sa trochu zohriali a už sa nevedeli dočkať konca obradu. Aj Andrej sa netrpezlivo mrvil na mieste, ale nie kvôli chladu v kostole. Sedel so Simonou, v lavici pred dievčatami a doslova cítil na krku Sylviin dych. Konečne sa obrad skončil a rodina a známi sa ponáhľali blahoželať mladomanželom. Andrej nemal príležitosť priblížiť sa k Sylvii, lebo Simona sa ho držala ako kliešť. Bol mrzutý, lebo ešte sa mu nenaskytla príležitosť byť s ňou o samote. (Keď sa začne hostina, bude to jednoduchšie.) Pomyslel si a išiel poblahoželať neveste.
Nejaký známy Evinho otca bol majiteľom malej reštaurácie na konci mesta a ochotne im ju prenajal na celý víkend. Bol to trochu väčší rodinný dom, prerobený na reštauráciu a že ho pozvali na svadbu, za prenájom nepýtal veľa. Bolo tam aj pár izieb, takže hostia si mali aj kde odpočinúť.
Prednášali sa prípitky na zdravie novomanželom, všetci si pripíjali na ich šťastie, iba Andrej pil na to svoje so Sylviou. Sedela oproti nemu a bavila sa s Andreou a nejakými chalanmi s Evinej rodiny. Bol nahnevaný, lebo ona sa veselo zabávala, zatiaľ čo on sa umáral túžbou po nej. Dievčatá s chalanmi odišli tancovať a Andrej v duchu zúril. „Poď, ideme tancovať!“ Povedal a ťahal Simonu na parket. „Andrej, rád by som si zatancoval so svojou sestrou!“ Ozval sa pri nich Adam. „S radosťou ti ju prepustím.“ Odvetil Andrej a odovzdal mu Simonu. Poobzeral sa a zamieril k Sylvii, ktorá tancovala s jedným z Eviných bratrancov. „Prepustíš mi ju, však?!“ Ozval sa vedľa nich, ale na odpoveď nepočkal. Chytil Sylviu za ruku a ťahal ju preč. Ten chalan tam zostal stáť a užasnuto za nimi hľadel.
„Už to nevydržím. Celý večer som sa k tebe nedostal, idem sa zblázniť.“ Hovoril jej potichu. „Ja viem, ale musíme byť rozumní!“ Šepkala Sylvia vystrašene. „Si taká nádherná, ja nevydržím bez tvojich bozkov!“ Zašepkal a pritisol si ju k sebe. „Prosím ťa, ovládaj sa! Moja teta z nás nespúšťa oči.“ Sylvia mu naznačila, kde sedí jej teta a on sa tam pozrel. „Pozoruje nás!“ Povzdychol si, ale nepustil ju. Hudba skončila a on ju ťahal von. „Poď, ideme sa tu trochu poobzerať!“ Usmial sa a pritúlil si ju k sebe.
„Simona ťa všade hľadá! Vieš, čo by bolo, keby vás tu niekto uvidel?!“ Hnevala sa Andrea, keď ich našla za domom vášnivo sa bozkávať. „Dobre, dobre, už idem!“ Vzdychol si Andrej, keď sa konečne od Sylvii odtrhol. „Ľúbim ťa!“ Pošepol jej do ucha, ešte raz ju pobozkal a odišiel. „Ty si rovnaký blázon, ako môj brat.“ Zasmiala sa Andrea, keď sa pozrela na Sylviu. Vlasy mala rozstrapatené, líca rozpálené a pery napuchnuté. „Keď sa na teba niekto pozrie, hneď mu bude jasné, čo si robila.“ „Ale, nebude vedieť, že s kým som to robila.“ Odvetila so smiechom. Potom sa spýtala: „Na mňa sa nepýtali?“ „Tvoja teta sa pýtala, kde si, ale ja som jej povedala, že si sa išla prejsť s tým chalanom, komu ťa Andrej ukradol.“ Smiala sa Andrea. „A on je kde?“ „Zašil sa v jednej z izieb s majiteľovou dcérou.“ „Poď, trochu sa dáš do poriadku a vrátime sa do sály!“ Ťahala Sylviu za sebou.
V jednej z izieb sa Sylvia učesala, opláchla si tvár a narúžovala si pery. „Teraz už môžeme ísť! Keď sa na teba nebudú dlho dívať, nikto nič nezbadá.“ Povedala Andrea spokojne. Keď sa vrátili do sály, Andrej tancoval so svojou mamou a Simona sa Rozprávala pri stole s bratom a švagrinou.
Keď si Andrea myslela, že na Sylvii nikto nič nezbadá, veľmi sa mýlila. Len čo sa priblížili k stolu, že si niečo vypijú, kývla na ňu jej teta. „Čo sa ti stalo moja milá s perami?“ Uškrnula sa, keď sa na ňu pozrela. Sylvia sa usmiala. „Milá tetuška, bola som s jedným bláznivým chalanom a to ti musí stačiť!“ Pobozkala svoju tetu na líce a vrátila sa k Andrei. „Pozri na toho blázna, pred pol hodinou bol zachmúrený, ako zamračená obloha a teraz, žiari!“ Smiala sa Andrea a ukázala na svojho brata. „Tak už si pochopila, prečo som s ním musela ísť von?“ Usmiala sa Sylvia. Andrea zosmutnela. „Čo s ním bude, keď odídeš? On bez teba nevydrží ani týždeň.“ „Ani ja bez neho!“ Vzdychla si Sylvia a odpila si z vermútu. „Bacha, ide sem Adam!“ Všimla si Andrea. „Sylvinka, zatancuješ si so mnou?“ Adam pred ňou zastal s lesknúcimi sa očami od množstva vypitého alkoholu. „Veľmi rada.“ Usmiala sa Sylvia a vstala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár