Simona zúrila, že musela sedieť v zadu s dievčatami. Andrej nechcel, aby Rasťo sedel medzi nimi, tak si ho posadil vedľa seba.
„Zmenil si program na dnes večer a ešte ma posadíš medzi tie pubertiačky!“ Vyčítala mu, keď vošli do reštaurácie. „Zlatko upokoj sa! Dobre sa zabavíme, uvidíš.“ Usmial sa a viedol ju k stolu. Aj ostatní sa posadili a Andrej objednal fľašu šampusu. „Nezabudni, že šoféruješ!“ Napomenula ho Simona, keď si pripili na lásku. „Zlatko, nemusíš sa báť, jeden pohár mi neuškodí!“ Povedal a pozrel na Rasťa. „Naozaj sa nemusíš báť, toto mu neuškodí!“ Uškrnul sa Rasťo ukazujúc na fľašu. Potom si objednali ľahkú večeru a bavili sa o láske. Simona sa upokojila, lebo Andrej sa jej so všetkou pozornosťou venoval. Potom Rasťo objednal druhú fľašu, a opäť si pripili na lásku.
V reštaurácii hrala kapela a práve hrali na želanie. Andrej vstal a zašiel za tým čo spieval. Keď sa vrátil, usmieval sa. „A teraz, zahráme pieseň, ktorú si želal Andrej, pre svoju milovanú!“ Zahlásil vedúci kapely a začali hrať. „Drahý, ale toto nie je moja pesnička!“ Povedala Simona vyčítavo. „Počul som ju v rádiu a myslel som si, že sa ti zapáči.“ Odvetil jej pokojne. Sylvia s prižmúrenými očami chlipkala šampus, pričom sa usmievala. Andrej sa na ňu pozrel a vedel, že pochopila. „Nezatancujeme si?!“ Navrhol Rasťo a požiadal Sylviu o tanec. Pozrela na Andreja, ktorému sa v tej chvíli zachmúrila tvár a odmietla. „Teraz nie, trochu neskôr!“ „Ako chceš.“ Odvetil Rasťo a zobral tancovať Andreu. Večer plynul v dobrej nálade, aj vďaka vypitému šampusu.
„Radšej by sme už mali ísť!“ Pošepkala Sylvia Andrejovi, keď spolu tancovali v tuhom objatí. „To ti je tak zle v mojom objatí?“ Opýtal sa potichu. „Nie, ale cítim, že šampus začína účinkovať.“ Usmiala sa a trochu sa od neho odtiahla. „Máš pravdu, bude lepšie, keď pôjdeme.“ Povzdychol si trpko. Keďže Andrej vypil niekoľko pohárikov, dievčatá si nechceli sadnúť do auta. „Zavoláme si taxík!“ Rozhodla Simona a Andrea s ňou súhlasila. „Ja pôjdem pešo, potrebujem si prevetrať hlavu.“ Povedala Sylvia, keď prišiel taxík. „Ja pôjdem s tebou!“ Zvolal Rasťo. „Zlatko, len sa pokojne odvez domov, ja pôjdem tiež pešo!“ Povedal Andrej a zatvoril dvere auta. Taxík odišiel a oni traja sa vybrali domov pešo. Na námestí sa Andrej obrátil k Rasťovi. „Aj tak nemôžeš šoférovať, kľudne choď domov, Sylvia už odíde so mnou!“ Rasťo sa na neho podozrievavo pozrel, ale prikývol. Pobozkal Sylviu a odišiel. „Konečne sme sa ho zbavili!“ Vzdychol si Andrej a objal Sylviu. „Poďme už!“ Usmiala sa a ani na um jej neprišlo odtiahnuť sa. „Už ideme.“ Vzdychol si a nežne ju pobozkal. „Teraz už viem, na koho tak žiarli!“ Povzdychol si Rasťo, ktorý ich pozoroval s poza rohu.
A dni stále plynuli ďalej, lebo čas sa nedá zastaviť. A Andrej so Simonou ešte stále neboli zasnúbení, aj keď od vtedy, čo Simona ohlásila rodine, že sa zasnúbia, už ubehlo dosť času. Andrej mal plnú hlavu Sylvie a na zásnuby so Simonou ani nepomyslel.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár