TRAPAS AKO HROM...ALE PREŽILA SOM:

Dnes ráno som vyhrabala zo sponu skrine moje staré vyblednuté, vyšúchané rifle, ktoré som nosila ešte v piatom ročníku.
Boli to moje najobľúbenejšie gate. Priniesla mi ich krstná zo Švédska.

Teraz sa pomaly prepracujem k tomu trapasu...Uuuf!
Poobede sme sa vybrali so švagrinou na nákupy. Išli sme kupovať nejaké vecičky pre bábätko... Áno pre bábätko...Nie moje, ale švagrinine...vlastne bratove. Zas trepem; Švagrinine a bratove spoločné... Dúfam, že som to nepoplietla zase.
Jaaaj a ja budem krstnou...závidíte čo?

Stojíme so švagrinou v istom nemenovanom Hyper Markete v oddelení pre kojencov a prezeráme si bábätkovské vecičky. Švagriná práve vyťahovala z regála malú košieľku, ale už keď ju mala, vypadla jej z rúk.
Nechaj, ja to zdvihnem! Povedala som jej a bleskovo sa po košieľku zohla.
A to som práve nemala spraviť... Moje super najobľúbenejšie rifle zaprotestovali a na vyjadrenie svojho odporu spravili PRÁSK:
Roztrhli sa... Durch celý zášev v strede medzi nohami až hore na zadok.
Ostala som čupieť na zemi a vypliešťala oči na švagrinú, ktorá sa už začala nekontrolovateľne sa smiať. Čo som mohla robiť? Veď na veky som tam nemohla ostať čupieť v kojeneckou košieľkou v ruke. Aj tak sa už zbiehali k nám ľudia zo všetkých strán a podozrievavo si nás premeriavali. Môžem s niečím pomôcť? Opýtal sa taký mladý...oný...ten...zamestnanec, ktorý k nám práve prikorčuľoval. No, už len to mi chýbalo ku šťastiu: Taký mladý...taký pekný...taký frajer s dlhými vlasmi a s náušnicou. Myslela som že zapustím korene.
Vystrel ku mne ruku že mi pomôže sa postaviť. Vtedy sa ozvala moja pýcha a odstrčila som podanú ruku. Hrdo som sa postavila, podala košieľku švagrinej, ktorej sa už brucho natriasalo a nahlas, aby ma všetci dobre počuli som oznámila: Praskli mi gate na zadku, idem si kúpiť nové.
Nepočkala som na švagrinú a s vykúkajúcim zadkom z mojich super najobľúbenejších, naj vyšúchanejších a naj vyblednutejších...a teraz už aj naj roztrhanejších riflí som vykročila smerom k oddeleniu s konfekciou. Kým som tam došla rozosmiala som celé poschodie, ale už mi to nevadilo.
A teraz mám nové rifle, ktoré sa mi vôbec nepáčia, ale v niečom som predsa musela prísť domov, no nie?

 Denník

10 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu