Pri raňajkách im gróf oznámil, že budú mať návštevu, a že ich predstaví, ako svojich vzdialených príbuzných. Po raňajkách, mali deti vyučovanie. Každé dopoludnie k nim chodil reholník, ktorý ich učil, písať čítať a počítať. Aj Bianka s Filipkom sa zúčastnili vyučovania, aj keď sa strašne nudili. To, čo ich učil ten mních, oni už prebrali v prvej a druhej triede. (Okrem latiny, tá sa na základkách nevyučuje.) Po dvoch hodinách, vyučovanie konečne skončilo, a oni mali voľno. Vyšli do záhrady, aby sa trochu poprechádzali na čerstvom vzduchu. Práve sa vracali z prechádzky, keď na dvore zastal krásny koč. Vystúpili z neho, dvaja chalani, nejaké dievča, poních nejaký chlap a napokon, jedna tučná žena, ktorej ten chlap musel pomáhať vystupovať. Bianka, ale aj Filipko na nich užasnuto hľadeli. „To je kto?“ Spýtala sa Bianka potichu Dorotky. „To je Grófka Kisová, a to sú jej deti a manžel.“ Odvetila jej tá, šeptom. Gróf Temesi a jeho manželka, privítali hostí, potom zavolali aj deti a predstavili im Bianku a Filipka, Ako deti vzdialenej sesternice pána grófa. Potom, spoločne vošli do domu.
V jedálni už bolo prichystané občerstvenie. Keď sa hostia po ceste trochu občerstvili, odprevadili ich do ich izieb. Bianka s Filipkom, a grófovími deťmi, si ešte vyšli na dvor. Deti grófa Temesiho im ukázali stajne, a samozrejme, že aj svojích koníkov. Keďže gróf bol dobrý jazdec, chcel, aby aj jeho deti sa naučili jazdiť na koni už od malička. Aj Bianka vie jazdiť na koni. Už tri roky je členkou jazdeckého družstva. Preto keď zbadala kone, veľmi sa potešila. „Po obede, by sme si mohli zajazdiť.“ Povedala celá rozžiarená. „Áno, áno.“ Pridala sa Dorotka. „Ale, ja neviem jazdiť na koni.“ Ozval sa smutne Filipko. „To nič, ja ťa vezmem so sebou na svojho koňa.“ Usmial sa Jozef a potlapkal ho po chrbte. O chvíľu počuli hlas slúžky, ktorá ich volala na obed. Vrátili sa teda do kaštiela a tešili sa na poobedňajšiu zábavu.
Po chutnom obede sa dospelí odobrali na poobedňajšiu siestu, a mládež sa vybrala do stajní osedlať si kone.
Išli s nimi aj synovia grófa Kiša, Juraj a Pavol. Bianke sa nepáčili, lebo boli strašne nafúkaný. Juraj mohol mať asi 14 a Pavol o niečo viac. Na Bianku sa pozerali, ako by spadla z mesiaca lebo si obliekla svoje rifle a tričko. Nevedela si ani predstaviť, ako jazdí na koni v parádnych šatách siahajúcich skoro až po zem. „Čo to máš na sebe?“ Spýtal sa Pavol. „Obyčajné oblečenie.“ Odvetila Bianka, a vyšvihla sa na koňa. Všetci sa na ňu s úžasom pozerali. „Ešte som nevidel dievča takto vyskočiť na koňa.“ Zašepkal Juraj svojmu bratovi. Chudákovi Filipkovi musel pomôcť Jozef, aby nespadol. Posadil ho pred seba, aby ho náhodou počas jazdy nestratil. Boli vonku celé popoludnie. Dobre sa bavili, vychutnávali si jazdu na koni. Dokonca aj Filipkovi sa to páčilo, aj keď Sa zo začiatku bál. Do kaštiela sa vrátili až na večeru. Mali dobrú náladu a boli veľmi hladný. Bianka sa však musela ísť najprv prezliecť, lebo sa nemohla ukázať hosťom pri večeri v rifliach a tričku. (Aspoň nie dospelím.)

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tashira  5. 3. 2008 13:46
nič akčne sa neudialo..musim čitat dalej
Napíš svoj komentár