Sedí v tráve opretý o kmeň stromu
zasnené oči upreté na modrú oblohu
pery skrivené do jemného úsmevu
vtlačili pečať na jeho dušu.

Spomína na ňu
na jej nežnú krásu
na jej sladký úsmev
na tú vriacu lávu.

Vystrie ruky pred seba
cíti krivky jej tela
dokonalosť nežných prs
ktoré v ňom prebúdzajú diabla.

Prudko oči otvorí
spustí ruky k telu
bolesť bodá
dušu trhá
v mysli pomaly skoná.

Silno oči zatvorí
päsťami bráni slzám v únik.
Výkrik bolesti však nezdrží
Klesne k zemi sťa podťatý...

 Báseň
Komentuj

7 komentov k blogu

1 
fotka
matus33  1. 8. 2008 19:57
Celkom fain
2 
fotka
petronellka  1. 8. 2008 20:21
nadherne...
3 
fotka
alfinko  1. 8. 2008 21:41
Kedy si to stihla napisat ked si cele popoludnie bola so mnou?

Je to krasneD
4 
fotka
mariamagdalena  2. 8. 2008 13:35
Už aj básničky píšeš tak pekne ako poviedky.
5 
fotka
kaira07  3. 8. 2008 19:04
pekné
6 
fotka
ink123a  10. 8. 2008 09:08
Krasne napisane
7 
fotka
johnysheek  18. 8. 2008 09:46
Nepochopitelne dokonale

nedokonale uzasne

Hrozne krasne

V podstate sa neviem dockat dalsej basne
Napíš svoj komentár