„Od kedy sa Sylvia vrátila z Veľkonočných prázdnin.“ Odvetila pokojne jej dcéra. Potom jej porozprávala, ako pozorovala ich zvítanie zo svojej izby a oni nič nezbadali. „Ten chlapec, bol celý týždeň, ako bez duše. Mysleli sme si, že je chorí. Alebo, že sa mu niečo stalo a on, zatiaľ trpel kvôli nej.“ Usmiala sa smutne. „Andrej Sylviu miloval už od narodenia a vôbec si to neuvedomoval. Dokonca, keď už chodil na strednú a Sylvia mohla mať len asi desať, milovali sa a vôbec o tom nevedeli. Keď Sylvia odišla a on ju prestal vídať, pomaly na ňu zabudol. Potom, keď začal chodiť so Simonou, potešili sme sa, lebo je to dobrý chlapec a všetci ho máme radi. Mohli sme však predvídať, že keď sa tí dvaja stretnú, viac ich od seba nikto neodlúči.“ Rozprávala Simonina mama pokojne. Starká to už všetko vedela a tešila sa so Sylviinej lásky, ale ľutovala Simonu a aj svoju dcéru.
„Som rada, že tí dvaja sa konečne našli, ale bojím sa, ako zareaguje Simona.“ Povzdychla si jej dcéra a odpila si z čaju.
Keď sa Sylvia vrátila celá rozžiarená, starká jej povedala, že jej teta o všetkom vie. Sylvia sa rozhodla, že sa s ňou pozhovára a odišla za ňou do jej izby. „Teta môžem?“ Usmiala sa a zatvorila za sebou dvere. „Len poď, moja milá!“ Zdvihla oči od knihy. Sylvia si sadla na posteľ a zadívala sa na svoju tetu. „Tak, čo mi chceš povedať?“ Spýtala sa s úsmevom. „Prosím ťa, nehovor nič Simone! My jej to povieme spolu, ale až pred tým, ako odídeme.“ Ozvala sa Sylvia prosebne. „Andrej pôjde s tebou?“ „Teta, my už nemôžeme jeden bez druhého žiť.“ „Neboj sa moja, nič jej nepoviem!“ Povedala Simonina mama smutne a opäť sa začítala do knihy. Sylvia vstala, pobozkala svoju tetu na líce a vyšla z izby.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
smallgirl
12. 1.januára 2008 21:52
bolo to pekne
2
pekne..len tak dalej a dalej a dalej a dalej... ...a kedy pride dalsia cast?
Napíš svoj komentár