Len malé potknutie??

stála som na križovatke...a zrazu som sa vrátila, myslela som, že som zle odbočila, že tam bolo ešte niečo...a zrazu som sa potkla o kameň...dopadla som na zem s veľkou bolesťou a bála som sa postaviť...no nejako som sa pozviechala, myslela som, že sa mi to len zdá, že to nebolo také vážne...vrátila som sa na to rázcestie...no niečo ma ťahá späť...nedokážem sa pohnúť ďalej...neviem si vybrať...proste sa mi to nedá...musím sa vrátiť a zdvihnúť ten kameň, hodiť ho niekde ďaleko alebo ho len položiť vedľa cesty, aby niekto kto pôjde za mnou oň nezakopol alebo nebodaj sa kvôli nemu nevrátil tak ako ja...no to miesto, ten kameň pre mňa znamená príliš veľa, nechápem to, veď je to len kameň, kus kameňa, ktorý nepovie, nikdy, čo cíti...a ja nemôžem od neho odísť, proste sa mi to nedá...viem, že to rázcestie ma čaká a ja sa chcem rozhodnúť, ktorou cestou pôjdem, no stále stojím pri tom kameni a čakám, že mi niečo povie...a on stále mlčí....musím ísť, musím ísť ďalej, no viem, že keď teraz odídem, tak s tým kameňom na tej ceste ostane aj veľa zo mňa...pretože mi veľmi ublížil, aj keď som si to nechcela pripustiť...aj keď ostanem a počkám aj tak mi už kus zo mňa zobral...a nikdy mi to nevráti...neviem, čo robiť, chcem odísť ďaleko od neho...pobrať sa svojou cestou, ale on mi to nedovolí...aj keď to ani nevie...
nesprávny čas a nesprávne miesto, ale ja ťa raz nájdem na tej správnej ceste a nezakopnem, ale ... zoberiem si ťa so sebou

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu