tento blog píšem s konkrétnym zámerom, asi prvýkrát, vždy som blogy písala len tak na vypustenie myšlienok, chcela som si ich prečítať aby som si ich mohla vymazať z hlavy...proste ich pustiť na prechádzku...ale tak aby sa nevrátili...no teraz asi chcem aby tu zostali a píšem ich konkrétnej osobe, ktorá si tento blog asi ani neprečíta...veď načo aj...šak sme sa dohodli na mieri... ktorý vlastne ani neviem čo znamená...
moja dobrá kamoška, ktorá má podobné šťastie na chlapov ako ja, mi dnes napísala niečo krásne... a ja ti to chcem povedať. tu a teraz.len tebe.
\"chcem nový rok začať s tebou alebo bez teba, ale nechcem nič medzi\" tak sa prosím rozhodni!
je to všetko fakt sranda pretože ty sa nerozhodneš, nechceš byť so mnou, ale nechceš byť ani úplne bezo mňa, chceš ten kontakt ktorý máme v podstate stále,ale ja už nie. nechcem sa s tebou tešiť, že si spravil skúšku na B, nechcem ťa na ICQ prehovárať aby si sa na tú istú skúšku prihlásil, nechcem s tebou organizovať triedne stretávky, nechcem ti písať, volať, prezváňať, nechcem sa s tebou rozprávať, nechcem ťa objať keď odchádzaš, nechcem si pamätať tvoje číslo, ktoré už roky viem naspamäť, nechcem, aby si vedel to moje,aj keď okrem neho vieš asi 100 iných... nechcem vedieť ako sa zachováš, nechcem vedieť ako sa cítiš,aj keď to vždy chceš potlačiť, nechem sa ťa pýtať otázky ktoré sa pýtam, nechcem aby si ty bol jediný, kto za mnou pôjde keď sa urazím, nechem ťa proste mať rada, chcem na teba zabudnúť ale to sa nedá
nechcem byť tvoja kamarátka, a už vôbec ťa nechcem stretávať a byť s tebou, ničíš ma aj keď to nechceš, ničí ma láska, ktorá by mala dávať život a ničí ma pocit, že sme mohli byť spolu, aspoň to skúsiť...ničí ma, že neviem čo by sa stalo, ničí ma, keď sa na mňa usmeješ, ničí ma keď po mne zazeráš tak ako to vieš len ty.
ničím sa sama...ničím sa tým, že ti zavolám, ničím sa tým, že ti verím, ničím sa tým, že sa s tebou stretávam, ničím sa tým, že ťa milujem.
povedala som ti, že si k.... len škoda, že si to nemyslím, ale že si to niekedy myslíš o sebe ty... pretože aj keď si spravil čo si spravil, tak ním nie si...ja si za to všetko môžem sama, a kedy si bol to čo som ti povedala nemohla by som ťa mať rada...ach bože, neznášam tieto svoje kecy...aj tak ti to nikdy nedám prečítať, aj tak to bude stále to isté, aj tak sa budem ešte dlho trápiť, pre niekoho...pre teba.pre seba.
chela som,chcela, no čím viac človek niečo chce tým sa to od neho viac vzďaľuje. a preto ti tieto myšlienky nikdy nepošlem, aj keď sú vlastne len pre teba, ale aj tak by si mi nato nič nepovedal a ja by som sa znova cítila ako totálny debil, ako vždy.
takže ostáva mi jediné, resetnuť hlavu, srdce a dušu, zabudnúť, že existuješ ako človek, ktorého mám rada a brať ťa ako ďalšieho človeka, ktorý sa náhodou ocitol v mojom živote a časom sa z neho vytratí.
Ešte by som chcela aby to šlo tak ľahko ako som to napísala...
...zabudla som na jednu TS.kamarát mi napísal,že mám veriť v lásku a všetko okolo nej...a moja odpoveď?
...ja uz radsej nebudem na take veci verit...bo to potom boli...a hlavne ked si myslis, ze si nasiel toho praveho, ze ho uz poznas a ze to bude fajn, konecne to vyjde,on ta namota a potom ti povie, vlastne nic...a ked ho donutis konence nieco povedat povie ti, ze ta ma rad, len ti nechce ublizit a ze ten vztah by možno aj vysiel, len on sa potrebuje vyburit?!?...
dúfam, len že to nie sú iba prázdne reči...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár