Mám vŕbu, ale nie takú akú máš ty.
Tú ktorú mám ja nemá nikto iný, je len moja.
A vieš čo?
Ona nie je len taká vŕba, lebo, ale to nikomu nepovedz, moja vŕba hovorí!
Ona sa mi tiež zdôverí tak ako ja jej, akí sú ľudia na ňu zlí , ako jej ubližujú, nevážia si ju a že ju dokonca, niektorí nemajú radi! Ja ich nechápem, ona je predsa moja a bez nej by som už asi nebola, teda... bola ale nie taká aká som, len plná smútku, starostí, vnútorne zničená, prázdna...ona mi povedala, že musím ísť ďalej a to je vŕba, ona sa nehýbe a hovorí vždy len so mnou .
Poslúchla som ju, je predsa moja vŕba.
Naučila ma, že nemusím stáť vedľa nej a opierať sa o ňu a predsa je so mnou. Moja vŕba.
Nikto mi ju nevezme. Ja si ju nedám!
Lebo ju ľúbim!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A... si ma nedas?
Dakujem... Chcela by som si vecne zachovat moju vrbovitost... pokial vlastne nejaku mam...
Ja sa az tak velmi stazujem? To nemôzem tolko... Ved zivot je predsa krasny... ked su dni farebne...
Dakujem, nochajnmaaal
I ja lubim, clovek...
Dajne klajne Suzette