-Halóóóóóó??
*Ahoj to som ja, ako sa máš?
-Nie moc dobre.
*Prečo? A čo basket?
-S basketbalom som skončil...
*Čóóóó´? To nechápem, veď to nemôžeš...
-Ja na to proste nemám...
*To nemyslíš vážne
-Sorry moja ja som na návšteve, nemôžem hovoriť, ak chceš zavolaj mi tak okolo deviatej
*Ok, tak ja sa ozvem.ahoj
. . . . . . . . . . . .
už je deväť a ten blbý vodný svet som už videla asi desaťkrát, zajtra vstávam o piatej veď je pondelok, už fakt musím ísť spať... zavolať mu? nezavolať?
volám, prečo to nedvíha?
-ánoooo?
*tak čo?
-ešte chvíľu, keď budem doma prezvoním ti, ok?
*ok
Super už je skoro desať a nič, kašlem na to idem spať... čo to? On volá!!!
- no tak už som doma
*nie to nemôžeš!
-čo?
*prestať hrať basket
-prečo?
*lebo ty nato máš, baví ťa to a..
- aaaa?
*ja ti verím!
-vážne?
. . . . . . . . . . . . . . . . . . .
-dnes si ma donútila urobiť toľko vecí....
*ja? Nie ty si to urobil dobrovoľne!
-vieš čo ? neverím, že človek ako ty nemá ešte ani 15..
*človek ako ja? Ako to myslíš?
-myslím človek, ktorý má svoj názor, ide si za svojim, vie čo chce a má svoje pevné zásady..
*prečo nie?
- je to také nereálne veľa dospelých nie je takých ako ty... ty nie si odtiaľto
*a odkiaľ som?
- ty si z inej planéty, si môj anjel
*fakt?
-áno, pretože si prišla v pravú chvíľu a povedala si mi čo som potreboval počuť
*a čo si to potreboval počuť?
-že nemám skončiť s tým čo mám rád a ísť si za svojim cieľom a veriť svojim snom...vieš čo ja ti zajtra donesiem do školy lízatko
*to beriem iní ti neveria? Čo mamina alebo kamaráti?
-ale hej, len mi to takto nepovedali....ja som to potreboval počuť nahlas ďakujem
*neni zač, vieš ak budeš fakt veriť a snažiť sa ten tvoj sen sa môže splniť
- ak sa mi splní tak ti urobím domček z lízatiek
*sľubuješ? Ok, tak potom sa musíš riadne snažiť, lebo ten domček chcem!!
. . . . . . . . . . . . . . . . . .
*veríš v Boha?
- nie
*prečo?
- ja neviem, aký to má význam keď si dvaja sľúbia pred tým tvojim Bohom, že budú spolu navždy a potom sa rozídu. Kde je vtedy? Prečo to dovolí? Ja sa neožením, ak budem niekoho milovať nebudem nato potrebovať papier... a preto neverím, že existuje, lebo keby existoval tak by to nedovolil...
. . . . . . . . . . . . .
čas, všetko chce čas...čas, ktorý sa už nikdy nevráti, no ja to ani nechcem zmeniť, lebo som zažila s tebou veľa aj keď len cez telefón..
. . . . . . . . . . . . .
*tak čo ešte stále neveríš?
-už verím, že tam hore niekde nad nami je niekto
*je to osud, to že som ti zavolala
-máš pravdu Boh mi dal anjela strážneho
*koho?
- no teba ty truľk vieš ty by si ma asi dokázala presvedčiť aj aby som si spravil birmovku
*fakt? Mám začať?
-radšej nie, lebo si ju nakoniec urobím...
. . . . . . . . . . . . .
náš svet, iba náš...mala som svoj svet s tebou, svet ktorý cez týždeň spal a v piatok večer sa prebúdzal vytočením...teraz už neexistujúceho čísla... otváral sa len pre nás a teraz je preč a strašne mi chýba...nechcem sa ho vzdať, nechcem si uvedomiť, že už nie je... ale začínam to chápať, po tak dlhom čase...
PREPÁČ za všetko to otravovanie, zazeranie, hnevanie sa „nehranie“
ĎAKUJEM zato, že SI, že si bol kamarát(a dúfam ešte si), aj keď náš svet už nie je
vieš asi som tu bola pre teba ako DÔVOD a ten dôvod už nie je, lebo basket ti ide, hráš ho a mňa už nepotrebuješ... ja už to chápem
....a teraz... nie, nie je to tá moja obľúbená veta , ktorú som ti tak často písala... teraz už nič, keď ťa stretnem tak sa na teba usmejem....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
to muselo byt davno...
a vlaste predsa nie tak davno...
ach, tie svety...
rozmyslam, ze zacnem zit ako Dominika, tak mi nic neublizi... jedina starost, skola...
...ale ked ja to neviem, aj keby som chcela...
a miesto toho blaznim sa a blaznim tento svet, blaznim ludi a potom sa tesim, potom som smutna, je to take strasne rozporuplne a plne kontrastov, ja sama neviem, co chcem, som ako moja D., dievcatko so slnkom v taske, tiez povedala, ze obcas ani sama nevie, co chce, tiez rada pise dlhocizne vety a obcas aj pre mna a potom sa tesim ako male dieta, ako hlupak, ci len taky maly hlupacik, premiena sa na slnecny luc, ten co ma vcera pohladil...
vies co? zajtra ti donesiem do skoly lizatko
a vlaste predsa nie tak davno...
ach, tie svety...
rozmyslam, ze zacnem zit ako Dominika, tak mi nic neublizi... jedina starost, skola...
...ale ked ja to neviem, aj keby som chcela...
a miesto toho blaznim sa a blaznim tento svet, blaznim ludi a potom sa tesim, potom som smutna, je to take strasne rozporuplne a plne kontrastov, ja sama neviem, co chcem, som ako moja D., dievcatko so slnkom v taske, tiez povedala, ze obcas ani sama nevie, co chce, tiez rada pise dlhocizne vety a obcas aj pre mna a potom sa tesim ako male dieta, ako hlupak, ci len taky maly hlupacik, premiena sa na slnecny luc, ten co ma vcera pohladil...
vies co? zajtra ti donesiem do skoly lizatko
Napíš svoj komentár
..náš svet..
..zmizne rýchlo..
..dobre ťa chápem ..