S touto otázkou sa každé ráno prebúdzam.
Neviem kto som. Neviem čo vo mne je správne a čo je to zlé.
Neviem čo mám robiť.
Napísať ti?
Nenapísať?
Plakať?
Neplakať?
Milovať?
Zabudnúť?
Neviem.
Neviem aká v skutočnosti som. Neviem či som taká aká som bola s tebou alebo taká aká som teraz. Neviem ktorý môj názor je správny a neviem čo momentálne znamená tvoja ignorácia.
Viem len jediné.
Že si každodennou súčasťou môjho života aj keď tu už nie si. Minimálne nie pre mňa.
Viem,že ťa nenapraviteľne a nezastaviteľne milujem.
Čím viac to nechcem tým je to silnejšie. A to ma desí!
Viem,že mi chýbaš a,že som už skoro 2 mesiace nespala.
Viem,že cítiš každú moju slzu,ktorá kvôli tebe steká po mojej tvári. Viem to. Ale čo z toho ak túto situáciu odmietaš riešiť?
Ostáva mi jediné.
Modliť sa za teba. Za seba. Za nás.
Vďaka Ti Bože,že mi dávaš silu,ktorú potrebujem pre život!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale čas je ten najlepší lekar. samozrejme že ešte lepší je Boh!