Neviem čo s ním je, kde je, čo robí , nemám na neho kontakt, ale viem, že ak náhodou zablúdi na túto stránku a zablúdi do mojej webky, a prečíta si tieto riadky, tak bude vedieť, že som to ja a napíše mi.
Už od prvej triedy základnej školy som vela času trávil za knihami , bol som vtierka čo sa týka učitelov, pchal som sa im dosť do riti.... ale nie tak účelovo, ako to ludia robia.... ja som bol rád chválený , rád som si držal status dobrého a poslušného decka , vždy mi záležalo na tom, čo si o mne dospelí mysleli....čuduj sa svete, záležalo mi na nich možno aj viac, ako na rovesníkoch.
Paradoxné je , že môj najlepší kamoš bol presný opak.
Stále učitelov štval, jeho rodičia chodili k riaditelke viac jak do práce , bol hyperaktívny , často sa bijával v družine.....
Mal som ho rád, lebo som na nom obdivoval to, čo som ja nevedel....byť rebel.
Sedeli sme spolu celých 9 rokov na základke a predstavte si, za celý čas odomna neopísal na písomkách ani písmeno
Horší žiaci si v našej triede často sedávali vedla lepsích, ale on ma nevyužíval. Vždy dostal stvorku....vždy. Akoby mu bolo všetko jedno, ale aj nebolo.
Dostali sme sa obaja na tú istú strednú - športový gympel, kde bol futbal viac ako vedomosti a tak nemal problém ani on.
Ako sme rástli , začínal rebelovať viac a viac a na pár vecí naviedol aj mna... cigarety , chlast.... asi tak 14 ,16 rokov sme mali, to boli také dva roky môjho života, kedy som sa hral na zlého chlapca , ale aj tak som si nikdy nepoškvrnil povesť u učitelov a rodičov... no fotra a deda ale ja tomu aj tak hovorím rodičia. Vychovali ma obaja.
Bol to velký talent, hral ovela lepšie ako ja , preto mna dával trenér viac do obrany a jeho vždy tlačil dopredu. Bola to mašina na goly.
A potom raz ma zobral k sebe domov a videl som, ako žije.
Na stenách pliesen , zistil som, že jeho otec je permanentne v liehu a mama mu nežije.
Nemal ani počítač , ani televízor , proste nemal nič.
Bol chudobný , fakt chudobný a ja som to o tom nevedel celé tie roky.
Rozplakal som sa. Normálne mi to prišlo lúto.... pochopil som, prečo je taký , aký je a zároven som ho obdivoval, že to zvláda.... aj ked nezvládal ale vlastne to zvládal, lebo ja by som sa v takých podmienkach asi zbláznil.
A potom ma napadlo.... ako vlastne ludia žijú..... všetci sa snažia vyzerať navonok tak šťastne a spokojne ale čo vlastne majú doma.... to nevieme.
S čím sa možno mnohí potýkajú o čom netušíme.... čo je našim zrakom zatajené.....
Bol som dobrý žiak, ktorý dosahoval skvelé úspechy a ja som si prvý krát v živote uvedomil , že to nie je len mojou zásluhou, že ja som mal na to podmienky.....a skvelé podmienky.
Naučilo ma to neporovnávať sa s druhými. čo je to vlastne prestýž.... prd.
Bola to láska od mojej rodiny a ich schopnosť sa o mna postarať a dať mi všetko, čo potrebujem, čo zo mna robilo úspšného človeka.
A až v druhom rade som to bol ja sám.....
Tieto myšlienky som v 16-stich pochopil a uvedomujem si ich dodnes.
Nesúdim nikoho , pretože viem hovno o tom, čo má odžité.
Ale to najdôležitejšie , čo mi tento kamarát a najlepší kamarát , akého som kedy mal dal , sa stalo až potom.
Boli sme spolu na brigáde v lete a bol tam taký týpek, čo si na brigádnikoch dosť riešil komplexy.... makali sme jak fredky, ale jemu stále niečo vadilo.
Najviac si zasadol na mna, lebo som vždy iritoval iných tým, že zo mna kvitla spokojnosť a vyrovnanosť a brutálne ma buzeroval viac ako ostatných.....
Boli sme ubytovaní v ubykáciach pre pracantov a ja som odtial 6 krát bol rozhodnutý odísť.
Vždy ma presvedčil , aby som zostal , ale šiesty krát som už mal zbalené , že odchádzam definitívne a on mi povedal
,,Pinako mladý , ty rozmaznané decko, myslíš si, že všetci ťa vždy budú mať radi ?
ze niečo znamenáš ? Neprežiješ v tomto zlom krutom svete ani sekundu ked skončíš školu ty ocinkov maznáčik !''
Keby mi to povedal ktokolvek iný , asi by som sa naštval, ale on mohol. Bol to môj najlepší kamoš a po chvíli ťažkého vnútorného boja som uznal, že má pravdu.
Od tej chvíle som zmenil prístup k životu.
Už roky sa nespolieham na svoje zázemie , prestal som si pýtať peniaze od otca a naučil som sa znášať pokorne autority, pretože rešpekt musí byť získaný skutkami a činmi.
V druhej triede sa naše cesty rozdelili.
Povedal, že ide cez nejakú tetu do Nemecka, že chce niečo urobiť so svojim životom.
Odvtedy som ho nevidel.... uz roky som ho nevidel , viem, že na Slovensku nie je, lebo by sa určite ozval, ale nemal ani mobil , na ktorý číslo by mi nechal ani nič... takže to ostalo bez kontaktu.....
Ako žijem dnes ?
V podnájme, zarábam.... nie su to velké prachy, ale stačí to a starám sa o seba sám.
Keby ma neinšpiroval tento chalan, možno by som bol dodnes a ešte dlho len namysleny rozmaznaný debilko , ktorý si o sebe vela myslí a nič nedokázal..... lebo taký som defakto bol.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
acvd43xa7w
28. 12.decembra 2011 03:44
najdi ho!
3
to je ináč super. Len mi je trochu smutno z toho že odišiel. A nájsť ho by bolo asi veľmi ťažké. Poprípade vieš kde býval nebudú oni o ňom vedieť viac?
Napíš svoj komentár